Odišiel dobrý chlap

V týchto dňoch - po viac ako roku (!!!) - dorazila ku mne mimoriadne smutná správa. Jej smútok ešte znásobuje fakt, že v časoch mobilnej a internetovej komunikácie som sa dozvedel o úmrtí blízkeho človeka z muzikantskej brandže, tak neskoro ...
V prvotnom šoku som oslovil zopár známych - členov spriatelených kapiel - v snahe získať nejaké informácie o okolnostiach smrti nášho spoločného známeho. Nepríjemné prekvapenie však ešte narastalo, keď mi všetci oslovení postupne odpísali, že oni o tom takisto nič nevedia...

DANO STRUHÁR - bol človek, ktorého som spoznal koncom 80-tych rokov, vďaka účasti našej kapely (ZABUDNUTÍ) na ZAPRÁŠENÝCH CESTÁCH. Tento festival bude pre generáciu nastupujúcich interpretov, v spleti súčasných akcií, dnes už asi neznámym pojmom.
ZAPRÁŠENÉ CESTY - boli pred rokom 1989 jediným miestom, kde sa dalo „ukázať svetu“ . Boli tou povestnou prvou lastovičkou, ktorá síce leto nerobí, ale bez nej by asi nikdy neprišlo. CESTY mali podľa vtedajších krajov tri predkolá. To stredoslovenské bývalo v Brezne. Práve tu - na horehroní - v tom čase žil a pôsobil Dano.
Kultúrny pracovník DK pri ZK Mostáreň Brezno, ktorého blízky vzťah ku country osudovo predurčil spolupodieľať sa na organizovaní Ciest. Bol dušou a hnacím motorom stredoslovenského postupového kola tohto festivalu. Charizmatická osobnosť, plná elánu – akou bezpochyby Dano bol, vždy vyžarovala pokoj, pohodu a dobrú náladu. Zo ZAPRÁŠENÝCH CIEST v Brezne som mal vždy dobrý dojem. Schádzala sa tu skvelá partia ľudí rovnakej „krvnej skupiny“. Tam sme získavali svoje prvé skúsenosti v konfrontácii s inými kapelami, spoznávali nové tváre a nachádzali v nich kamarátov na celý život. A za tým všetkým bol Dano.
V tej dobe sme ešte všade neboli a všetko nevideli...Ešte sa netváril každý z nás ako majster sveta. Aj keď on by si ten titul – bez irónie – určite zaslúžil!
Dana som vnímal na Cestách ako „dievča pre všetko“. Určite mal team ľudí s ktorými spolupracoval, ale videl som ho takmer všade. Človek prvého i posledného kontaktu. Bol za korenšpodenciou, a seminármi ktoré akcii vždy predchádzali. Robil dramaturgiu, moderoval, mihol sa pri vstupe aj v bufete. Na šatni nám pred vystúpením dobehol pozdvihnúť náladu a odplašiť trému. Stihol si s nami zaspievať aj na jam session a v nedeľu ráno pri odchode z Brezna nezabudol „zalomiť palec“ ....
Dnes keď už takmer všetci všetko vieme a úspešne sa preklikávame životom - mnohé veci z toho obdobia sa nám javia ako trápne, smiešne, či nepochopiteľné.
V čase keď sme o mobilných telefónoch ešte ani nesnívali a o internetových vyhľadávačoch nebolo ešte ani chýru – Dano hľadal a nachádzal riešenia ako zlepšiť komunikáciu medzi kapelami a prípadnými záujemcami o ich produkciu. Vydal adresárovú brožúrku s tak potrebnými kontaktmi pre rozvoj a napredovanie country – folkovej hudobnej scény.
Začiatkom 90-tych rokov bol jedným zo zakladajúcich členov SAHC – Slovenskej asociácie hudby country.
Okrem ZAPRÁŠENÝCH CIEST stál Dano Struhár aj za vznikom a organizovaním úspešnej prehliadky Country za mestskou stodolou. Dnes štafetový kolík jej organizácie nesie skupina Vodopád. Práve s Vodopádom – minimálne jedno desaťročie existencie tejto kapely – je spätý aj život Dana Struhára. Vo Vodopáde bol Dano niečo ako nehrajúci kapitán, stmeľujúci prvok, alebo ako sa dnes coolovo hovorí – manažér. Taktiež sa podpísal pod niekoľko textov z repertoáru tejto skupiny. Záhadou zostáva, že na internetovej stránke Vodopádu dnes nie je o ňom absolútne žiadna zmienka. Nenájdete tam dokonca ani jednu, jedinú fotografiu. Nič o tom, že nejaký Dano Struhár vôbec existoval ...toto asi nikdy nepochopím
. Určite mal Dano aj svoje mínusy. Iste aj slabé stránky. Tak ako každý normálny človek. Nazdávam sa však, že tie silnejšie boli pozitívne. A vysoko uňho prevyšovali zápory. Pre slovenskú hudobnú scénu urobil tento človek naozaj dosť. A naša scéna dnes zostala nemá...
Toto si teda Dano – za všetko čo pre nás urobil – nezaslúži! Nikomu nechýba? Mne áno! Dano, aj keď si odišiel – ako nebolo u teba nikdy zvykom – bez rozlúčky, chcem Ti povedať za seba, za naše skupiny – UDENÁČI, ZABUDNUTÍ a ČOCHCIARI, ale aj v mene kamarátov z kapiel LOUZIANA, KREDENC a OTLAKY jedno veľké ĎAKUJEM!

Jojo Gocman
v Tužine 25.8.2006

Z reakcií krátkych sms, emailov...

- Odišiel dobrý chlap, ktorý patril k nám!!!
Igor Jarolín (Kredenc)

- Nemôžem si akosi zvyknúť, že sa už pohybuje v iných sférach....
Túla sa tam niekde po zaprášených nebeských cestách, alebo si len tak leží v modrej tráve za nebeskou stodolou ... jogo

- Som prekvapený, smutný, zároveň aj sklamaný... že nikto nedal vedieť .... Čo sa to s nami deje????
Anton Cisík ( Louiziana )

Žijeme ozaj nejaké zvláštne časy. Ľudia, ktorí vždy mali - a nazdávam sa, že ešte stále majú - k sebe blízko, zrazu nevedia jeden o druhom.
Média nás denne kŕmia balastom nepodstatných - kultúre a človečenstvu na míle vzdialených informácií. A my pomaličky a nenápadne degenerujeme...
Nepríjemný vírus „BULVÁR MM...“ sa vkradol do našich „pamätí“ a likviduje jeden bunkový klaster za druhým. Je najvyšší čas spustiť defragmentáciu a čistenie disku.
Kým nie je neskoro ...
Lebo potom už nepomôže ani „obnovovanie systému“

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu