Pár kvapiek z Tichých vôd 2005

Nasledujúcich pár riadkov by som asi nemal uvádzať pod takýmto názvom, pretože vám priblížim iba zlomok, navyše po dvoch týždňoch a bez poznámok. Nikto sa toho zatiaľ neujal, tak skúsim ja. Ani nie tak kvôli účinkujúcim, o väčšine ktorých ste sa už toto leto v rámci reportáží z ostatných festivalov dočítali asi dosť, ale skôr z akéhosi nutkavého pocitu potreby, pochváliť a oceniť možno tak trochu priekopnícku iniciatívu Stana Kalmana. On sa totiž po druhý krát rozhodol zorganizovať pesničkársky festík, a to je môjmu razeniu dosť po chuti. Oproti minulému roku dokonca dvojdňový. Udialo sa tak v Tlmačoch, 2. a 3. septembra v miestnom kultúrnom stredisku. A tento krát prišli aj tí, čo mali prilákať, ale nakoniec až tak neprilákali. Ale inak bolo komu hrať.

Môžem písať iba o tom, čo som videl a zažil a keďže som dorazil v piatok v podvečerných hodinách keď sa program už rozbiehal a odcházdal v sobotu pred začiatkom ďalšieho programového bloku, tak už v tejto chvíli vo mne hlodá taká čudná pochybnosť. Ani v piatok som si totiž nepozrel úplne všetko. Vyriešim to ale takto. Spomeniem kto hral, ak si spomeniem, ale viac napíšem iba o tých, ktorí sa na pódiu v uplynulom období zjavili iba sporadicky. To znamená, že takmer vôbec. Tí ostatní si sem tam zahrajú a sem tam sa o nich niečo aj napíše. Dúfam že mi odpustia.

Festík otvoril Stano Kalman, po ňom nasledoval Miro Ďuriš. O ňom pridám. Hrá celkom hravo a tak aj píše. Len neviem,či to stačí. Prvý krát som sa s ním stretol asi pred troma rokmi, ale odvtedy, žiaľ musím skonštatovať, veľmi nepokročil. Z Mirovej tvorby mám asi takýto pocit. Postaví sa síce medzi dostihové kone, ale nikto naňho nevsadí. Ani ja nie. Osobne si ho cením a mám rád pre jeho ľudské kvality. Svoj blok odohral slušne, výkon na tohoročnej Vandermúze mu zrejme nedal spať. Je rehabilitovaný.

Po ňom prišiel Rado Drinka. Tohto naozaj málo vídaného, ale môjho obľúbeného pesničkára som si nenechal ujsť. Hoc nie z miesta v publiku, ale za jeho chrbtom za oponou. Jeho repertoár dôverne poznám. Zaregistroval som jednu novú. Rado je plíhalovec, to neutají, a vlastne ani netají. Fajna gitarová technika, príjemný hlas, nefalšovaný introvert so skvelým suchým anglickým humorom. Myslím, že má v sebe veľký intelektuálny, ale aj hudobný potenciál a keby sa trošku viac venoval tvorbe, iste by sa časom zbavil aj dobrých vzorov a bez väčších problémov by obohatil to lepšie medzi pesničkármi. Pre mňa obohacuje už teraz.

Veronika Lendelová sa tiež akosi utiahla po tom, ako v minulom roku pomerne prudko dokázala, že jej hudba je riadna papanica. Zdá sa, že čím menej sa ukazuje, tým viac tvorí. Silný, hlboko sfarbený, bez akejkoľvek štylizácie, či afektu, pokojný hlas. Má dar počas vystúpenia si postupne, nenásilne podmaniť publikum, ktoré to vie potom náležite oceniť. Ktosi o nej dávnejšie napísal, že je trošku sladká. Jej nové veci by toho kohosi asi dosť potešili. Hlavne po textovej stránke sa výrazne posunula vpred. Ale ja som Veronike veril aj predtým. Ešte viac cítiť, že to o čom spieva je naozaj prežité. Hladko to lezie do uší, atmosféra posmutnelá, ale žiadne fňukanie.

Po nej som hral ja (Peťo Piatko) a PHB. Záver večera patril Soni Horňákovej a Slide & Udu (Martin Zajko a „Aidži“ Sabo). Dobré sa chváli samo a v tomto prípade fakt neurobím chybu ak práve preto pomlčím. Zahrali, myslím, všetky piesne z jej posledného albumu Pozdrav z Teonatu a bol aj prídavok. Však viete čo. A potom ešte jeden. Kúpil som si jej nové cd a urobte tak aj vy. Prudko počúvateľné.

Na záver ešte čosi. Po raňajkách, dvojitých, lebo Stanova mama pripravila dva kýble akejsi fantastickej hubovej pochúťky, sme si s Radiarom a Hadom, ktorí hrali okrem iných až v sobotňajšom programe, hádam aj zopár hodín zahrali a chvíľami sa to nápadne podobalo na akúsi tvorivú hudobnú dielňu. To by nemuselo byť celkom márne, keby sa čosi také v budúcnosti, ak nejaká bude, urobilo organizovane.
Ak si z plagátu dobre pamätám, tak v sobotu hrali Marek Mačák, Had, Radiar, Janka Kúdelová, Lesní Škriatkovia a Zuzka Homolová so Samom Smetanom. To ako a čo hrali sa už odo mňa nedozviete. Ale nabudúce si to určite nenechám ujsť. To však záleží predovšetkým na Stanovi. Neviem ako hodnotí tohoročné Tiché vody on, ale z toho čo som tu stihol zažiť ja súdim, že nie je dôvod aby nepokračoval. Veľmi poctivo zúročil skúsenosti z jeho prvotiny. Pekný záver prázdnin.

Peťo Piatko

Reportáž od Kačice je ešte v Anglicku,ale mala by už už doraziť

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu