Peter Piatko – profil

Gitarista-samouk, výtvarník, učiteľ, ranné vtáča, pesničkár. S jeho pesničkami som sa zoznámila len nedávno (i keď už predtým zabrúsil na nie jedno folkové pódium) na folkovom večeri v UPCčku v Bratislave a ihneď som zistila, že jeho tvorba je bezpochyby originálna, a že „titulu“ pesničkára naozaj nerobí hanbu. :-) Peter Piatko. K hraniu sa dostal vďaka kamarátom, ktorí už vedeli čosi zabrnkať, veď to poznáte – príroda, ohníček, hviezdičky, gitarky – skrátka romantika ako sa patrí. Jedným z podnetov, ktorý v ňom naštartoval rozhodnutie naučiť sa hrať, bol Krylov Anděl, a tak peniaze, „zarobené” počas Veľkej noci, investoval do kúpy gitary. K folkovým nahrávkam sa dostal až na vysokej škole, dovtedy ho odchovávali iné súdky – všetko možné od Hendrixa po Sepulturu. Teraz ho viac zaujíma Nohavica, Kryl, Plíhal, Merta, Homolová, Hradišťan, ľudové balady...

Práve na vysokej škole v Nitre, kde sa dal dokopy s Radom Drinkom, s ktorým občas vedno vystupuje (každý z nich so svojím vlastným repertoárom), vznikol nápad urobiť pesničkárske večery – tie sa konávali v Starom divadle v Nitre a tu si Peter prvýkrát vyskúšal, aké je to byť vydaný napospas publiku. Po skončení školy a civilky a návrate späť do Bratislavy sa sem-tam kdesi objavil, napr. v Prešove u Eda Klenu, v Čechách na Malom alternatívnom festivale...

V lete 2002 mu vietor privial do cesty huslistu Milana Haška. Za všetko môže rekreačná oblasť pri Spišských Vlachoch, kam obaja každý rok cez leto chodievali, a krčma Sabinka, v ktorej Peťo počas letných prázdnin takmer každý deň vystupoval ako juke-box (aspoň on sám to tak nazval :-) ).
Petrovi napadlo skúsiť to vo dvojici, spočiatku si hrali len tak sami pre seba a v decembri minulého roka sa prvýkrát spolu verejne objavili v Mestskom múzeu v Trenčíne na benefičnom koncerte. Stále duo však netvoria – Milan vystupuje len ako Peťov hosť. Peter je výlučným autorom textov aj hudby, Milan hrá v tomto prípade druhé husle, každopádne vzájomná interakcia funguje, akceptované sú pripomienky oboch strán a dá sa dospieť k rozumnému kompromisu napriek tvrdej ruke Petra čoby hlavného cenzora.

Peťove texty si vás rýchlo získajú, nie je možné prehliadnuť jeho „hrátky s čertem“, teda – so slovami :-), nenásilný humor, viaczmyselné slovíčka a myšlienky, ani gitarová technika nie je na zahodenie.
Ak by sa vám zažiadalo zoznámiť sa s hudobnými dielkami tohto zaujímavého pesničkára (odporúčam!), ponúknem vám niekoľko možností – a všetky sú správne: a) 7. mája 2003 na Bernoláku v Bratislave, b) na výberovom kole Strunobrania v Stupave 8. mája, c) na Kremnickej Bašte (15. - 16. august) a dúfam, a držím palce, aby sa tých príležitostí nazbieralo viac. :-)

Kontakt:
peterpiatko@pobox.sk
tel.: 0904 669 454

Zjavenia
Hudba, text: Peter Piatko

Sedí žena na haluzi
Pozoruje lúku
Ticho žuje do koláča
Upečenú múku
Cukor sa jej sype rovno
Od jazyka pod kožu
Nalepené do krajiny
Odtrhnúť sa nemôžu
Oči ktoré odjakživa
Hľadeli len do duše
Zafarbili do červena
Zrelé plody moruše
Počala tam osamote
Požehnávať národy
Počala aj cigánôčka
Na Námestí slobody

Sedí žena na haluzi
Pozoruje pávy
Posadali vystrašene
Do vysokej trávy
Malé šteňa pobavene
Zapišťalo do noci
Divoké psy pochopili
Že mu nieto pomoci
Oči ktoré odjakživa
Hľadeli len na mäso
Zafarbili do červena
Malú lúku za lesom
A tá žena na haluzi
Môj ty Bože prebože
Nalepená do zjavenia
Odtrhnúť sa nemôže

Pomaly sa po haluzi
Pohybuje zástup
Umelci z nej vyrezali
Ženu ozaj krásnu
Pomiešali vôňu dreva
S potlčenou bazalkou
Ťažké viečka podopreli
Zapálenou zápalkou
Oči ktoré odjakživa
Hľadali len zjavenia
Zafarbili do červena
Od čierneho korenia
Namleli ho koreničky
V papierovom balení
Dostaneš ho so vstupenkou
V Divadielku zjavení

kačica

P. S.: Pre veľký záujem zo strany fanúšikov a najmä fanyniek čoskoro uverejníme aj rozhovor s Petrom Piatkom a Milanom Haškom. :-)))

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu