Petícia za autonómiu folkovej hudby

Folk raz dobije Nashville.
Dobré sa chváli samo. Folk sa tiež kedykoľvek sám vychváli.
Aj Folková romanca sa dá zahrať do tanca.
Bluegrass bez country je vyčíňajúce dobro, Folk bez country je dobro.
Folk je výnimočný. Ak sú ostatní výnimočnejší, Folk je výnimočný.
Folk je tráva nepogniavená kovbojskými čižmami, tráva, čo nie je modrá.

Čujte očujte!

Na známosť sa dáva kmeňom country, tramp a bluegrass, že dosiaľ s nimi združená trieda Folk sa týmto odtŕha od doterajšieho rodinného zväzku a vydáva sa na vlastnú, husľovými kľúčmi vybíjanú cestu, aby dokázala sebe aj širokému poslucháčskemu okoliu svoju nezávislosť. So slzami v očiach a zvučným smrkaním vymieňa prošlapané boty za noty, zrieka sa drnčících pražcúúú, funiacich tátošov i paríp, tučnej flákoty pod sedlom či v sedle a vetrami vyšľahaných pištoľníkov.

Folkáči vyhlasujú AUTONÓMIU!

Odôvodnenie

Roky sme trpeli týmto nespravodlivým začlenením. Roky prehliadali naše vyjadrovacie prednosti na úkor akustickej virtuozity našich starších, šedivejších a roztrasenejších bratov. Máme dosť tohto nezmyselného útlaku! Už sa nechceme pešmo potĺkať po festivaloch ako zmoknuté kurence a tiesniť sa pod jedným stanom, zatiaľ čo sponzorskými darmi obťažkaní banjisti a mandolínisti si prenajímajú apartmány, platia ženám s ohnivými vlasmi ohnivú vodu a na koncerty jazdia v ligotavých dodávkach! Dosť bolo skrývania sa za obité gitary a texty o žobrákoch!

Spájanie Folku so smermi country, bluegrass a tramp, ktoré sa týmto ľstivým spôsobom chcú isto iste votrieť na prestížne Folkové pódiá, je preklep v hudobných dejinách. A Folk sa pýta, kto to spáchal, prečo to zvalili práve na neho a kedy príde skloniť svoju nehodnú hlavu pred Generálnu Folkuratúru. Vinníci budú spravodlivo potresťatí!

Dôsledky

Podpísaním tohto hárku so zápornou výpovednou hodnotou sa každý novo odčlenený Folkáč dobrovoľne zrieka všetkých výhod, ktoré mu plynuli z ponižovania pred hviezdami country, trampského a bluegrassového neba. Sľubuje dbať na svoj Folkový imidž. Ak bude Folkáč prichytený bez gitary v kabelke, bez zhudobnenej básne klokotajúcej v hrdle, bez lístia vo vlasoch, bez vytetovaného loga „Juchú Folk!“, odsudzuje sa na predávanie žánrového magazínu „Honza, Franta a ja“ a na zloženie tklivej balady na tému Folk mám rád, Folk je môj kamarát. Ďalej sa folky nefolky zrieka možnosti zahrať si na pódiu pri záchodoch štyri piesne aj s nazvučením.

Na druhej strane získava doživotnú permanentku na všetky akcie, ktoré si sám zorganizuje a nárok na 20% zo vstupného, ktoré sa na nich vyberie. Zvyšok poputuje na šaty, obuv a umelý chrup vyslúžilých Folkáčov. Týmto sa považuje výpočet získaných výhod za uzavretý.

Podpis: ja, dlsný Folkáč, vlastnou rukou, nohou, krvou, klávesnicou

P.S. V prípade pretrvávajúceho záujmu vyššie pohanených žánrov o tesné zväzky Folk ako náhradu za svoju veľavýznamnú maličkosť ponúka síce zánovnú, ale o to vydajachtivejšiu sestru dychovku.

P.S.II. Ústav pre Folksílie prehlasuje za svoje kultúrne a ideologické dedičstvo akordový postup Am Dm E. Akýkoľvek iný hudobný smer, ktorý by si ho chcel zapožičať, zaplatí jeden rým do Folkového pečeného prasiatka

P.S.III. Chlípem kofolku, rýpem do folku.