Pikošky z Country Lodenice 2002 - piatok

Ako všade inde, tak aj na tomto festivale sa sem-tam, prihodí zopár zaujímavých vecí. Nebolo tomu inak ani dnes. Deň sa začal veľmi idylicky. Slnko vyhnalo zo stanov zavčasu aj tých, čo išli spať ako poslední. V stanoch sa totiž už okolo deviatej nedalo takmer vydržať. Zakrátko nato začal aj program na hlavnom festivalovom pódiu. Ja som prišiel práve vo chvíli, keď......na pódium vystúpili Duo Hups a band. Duo Hups už poznáme dobre z festivalových aj klubových pódií. O to prekvapujúcejšie bolo ich vystúpenie s doprovodnou skupinou, ktorú však tentokrát tvoril iba hráč na bassgitaru. Nad použitím toho "iba" som však dlho váhal, lebo dotyčný hráč na bassgitaru(?) je inak zdatný aj v speve a napríklad aj v hre na violončelo. S pozornosťou som sledoval ich vystúpenie a môžem povedať, že sa mi páčilo. Bassgitara dodala HUPSákom a ich hudbe nový rozmer. Naviac, ak basák aj dobre spieva, nie je čo riešiť. Ostatní členovia bandu sa pre tentokrát ospravedlnili.

A čo ďalej?
Napríklad to, že skupina Hrdza zase predstúpila pred divákov a spolucháčov s prekvapením. Bez toho, aby sa o to snažila, umožnila divákom vidieť to, čo doteraz na Country Lodenici určite nevideli. Počas ich vystúpenia, konkrétne počas piesne Lietanie k ním priletel ozajstný exotický vták. Bola to sivá korela, zrejme prvý folker medzi exotickými vtákmi, ktorý sa k tomu aj priznáva :-). Po prílete si sadla na krk bassgitary Roba Hatalu, potom si chvíľu posedela na aparatúre a nakoniec vyjadrila svoj nesúhlas s rýchlejším riffom, ktorý "hrdzinovia" zahrali. Zobrala sa a len tak, ako keby sa nechumelilo, si zase odletela posedieť niekde inde. Takýto scénar by veru nenapísal žiaden scénarista. To dokáže len sám život.

V hudobnom pavilóne v mestskom parku sa dnes naplno rozbehla aj druhá festivalová scéna. Na nej sa prezentujú hlavne pesničkári a folkové skupiny. Výnimkou nebol ani Aspol, v ktorom hrám aj ja. Vystúpenie bolo v podstate bezproblémové, pokiaľ si odmyslíme absenciu odposluchov. Na to však majú byť kapely tiež pripravené. Hrali sme takmer na konci programu, ktorého dramaturgia sa počas dňa niekoľkokrát modifikovala. Po nás hrali už len Rolničky a český COP. Rolničky predviedli tradične dobré vystúpenie, ktoré nebolo ničím okorenené. Korenenie malo prísť až o chvíľu. Na pódium postupne poprichádzali kamaráti Míšu Leichta, teda skupina COP. Začali sa zvučiť, ale ani po takmer polhodinovej tortúre sa im spolu so zvukárom nepodarilo z nie veľmi kvalitnej aparatúry niečo aspoň v náznakoch podobné vyrovnanému zvuku. Míša to nakoniec vyriešil jemu typickým spôsobom. Zvukára aj prítomné publikum presvedčil, žeby nemuselo byť marné zahrať tzv.unplugged koncert (teda naživo). Zvukár si teda počas ich vystúpenia začal pomaly baliť svoje veci a COP exceloval akustickými verziami starších aj novších piesni.Diváci sedeli a počúvali veľmi pozorne a možno aj vďaka tomu zažil hudobný pavilón jeden z jeho súkromných vrcholov sezóny. COPáci nakoniec ešte sľúbili, že na koncerte vo festivalovej aréne nebudú hrať piesne, ktoré odzneli v hudobnom pavilóne. Ako som mal doteraz možnosť počúvať ich koncert v hlavnej aréne, svoj sľub plnili. Uvidéme,ako sa im bude dariť v ďalšej polhodine, ktorú majú pred sebou :-), zatiaľ to však ide!

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu