Pod Kriváňom všetko v poriadku (v piatok na Folkovaní)

Festival Folkovanie pod Skalkou (alebo Country-Folk Fest, v minulosti tiež Folkovanie s Černou Horou) sa už pomaly stáva akýmsi kultúrnym inventárom Horného Liptova. A možno by bolo lepšie napísať "kultúrnou pamiatkou", pretože aj napriek faktu že nejde o akciu s vysokými ambíciami, dokáže tie svoje skromné uspokojovať celkom hladko. Potvrdil to aj jeho už 12. ročník, ktorý sa konal v dňoch 25. a 26. júla, 2008.

V piatok som sa, súc už pár mesiacov hrádočan, dostavil do krásneho areálu o hodinku skôr aby som si natočil pár záberov ešte pokojnej a ľudoprázdnej lúky pre našu TV Folk.sk a tiež pripravil úvodné slovo, keďže zo mňa organizátori už tretíkrát spravili moderátora celej akcie. Tento slovný perex som predniesol okolo štvrtej hodiny. Privítal som veľmi pomaly na počte narastajúce obecenstvo, pochválil počasie, predstavil sponzorov a hneď aj prvú skupinu.

Festival otvárali bratislavskí Mysami, o ktorých sa tento rok píše viac než dosť. Na tom nie je nič divné, sú skrátka dobrí a dobrí sú preto, lebo a) sa v kapele stretli zaujímavé osobnosti, b) makajú na sebe, ako som si všimol keď som zavadzal na jednom z ich nácvikov. Koniec odrážok. Niekomu môže úloha prvého účinkujúceho pripadať veľmi nevďačná (často najmä preto, že menej ľudí už na festivale nebude). Mysami mi sami skôr pripadali tak, že je to pre nich česť otvárať festival. Tak aj zahrali. Orbusáci napredujú pomaly ale isto. Tú pomalosť majú hádam na svedomí pomerne časté personálne zmeny (podrobnejšie opísané na ich mimoriadne vkusnom webe orbus.sk), ale popritom všetkom sa im darí pomaly a kvalitne dozrievať. To nepíšem len preto, že som s nimi istý čas pôsobil, ale preto, lebo klavír, na ktorý vie Zuzka hrať im do piesní pasuje omnoho viac ako akordeón na ktorý Petiar hrať nevedel a Ľuboš podstatne rozšíril perkusný arzenál a nemá ho len na okrasu. Akurát mi trošku chýbala taká nefalšovaná radosť z hrania. Radšej sa kde-tu aj málinko pomýľte ale hýbte sa a vyškierajte sa.

 Slnovrat je skupina mierne ovplyvnená svojim kresťanským cítením a jej hudobná produkcia neprekvapila ani neurazila. Pokojné pesničky v jednoduchých aranžmánoch a svet-napravujúcimi textami sa budú pretĺkať ťažšie, ale úprimnosť tomu nechýbala. Ich vystúpenie napriek tomu neunudí, ako sme sa presvedčili vďaka meškajúcemu Arccusu a umelo predlžovaným vystúpením Slnovratu. Keď už ale aj im vyschli hlasivky aj mne došla moderátorská invencia a žiadne auto s bratislavskou ŠPZ stále nebolo na obzore, museli sme improvizovať. Popod pódium sa prechádzal pesničkár Ivo "Had" Weiss, schmatol som ho za ruku, on od kohosi schmatol gitaru a vystúpil celkom neplánovane čoby pesničkár. A že to bolo výborné spestrenie vám ani nemusím hovoriť. Zámerne si vybral tú "neserióznejšiu" časť svojej piesňovej tvorby a publikum dokázal skvele baviť až pokiaľ som na kraji scény nezbadal copatého Paľa Malovca, ex-Orbus, teraz kapelníka Arccusu. Vďaka, Had.

Arccus to nemá na hudobnej scéne jednoduché, podobne ako žiadna z kapiel, ktorá sa venuje originálnemu spracovaniu slovenských ľudových piesní. Istú dobu sa ich totiž vyrojilo ako húb po daždi a spomínaná originalita sa vytratila v džungli elektrických gitár viac či menej úspešne snažiacich sa nahradiť husličky. Mám ale rád istú zemitosť vo výraze a v tomto zmysle si omnoho radšej vypočujem Arccus a Karpatské Horké ako totálne prefláknutý Čechomor. Tým spomenutým nahrádzaním husličiek elektrickými gitarami by som Arccusu dokonca krivdil. Jeho frontman Paľo Malovec síce na elektriku hrá, ale okrem toho že je schopný gitarista je aj zdatný skladateľ a rozhodne sa nedá povedať, že by jeho poňatie spracovania ľudoviek bolo bez nápadu. Encyklopedická poznámka - Arccus a Orbus majú dvoch spoločných členov. Ekonomický dovetok pre organizátorov - pozývajte na festivaly obe kapely naraz, pravdepodobne ušetríte na cestovnom.

 Ivan Mládek bol hlavnou hviezdou, frontmanom, headlinerom (alebo ako sa to ešte dá nazvať) prvého festivalového dňa. Takisto ako som o ňom nevedel z pódia povedať nič nové, takisto o ňom neviem nič prevratné napísať. Okrem toho je môj konferans možno až príliš akademický, čo je v dosť ostrom kontraste s hudbou a vôbec, celou show, ktorú nám predviedol Ivan a jeho kapela. To ale nemyslím v zlom, ten kontrast, práve naopak. Jeho Banjo Band dokázal skvele zabaviť niekoľkotisícový dav a roztancovať dokonca i mňa, unaveného po celodennej fuške. Trošku mi v programe vadila ich niekoľkominútová parafráza na populárnu súťaž Milionár, ktorú predviedli dvaja jej členovia a ktorá asi mala byť viac vtipná ako sa im to nakoniec (ne)podarilo. Pochopil som to tak, že vekový priemer kapely sa šplhá do úctyhodných výšok a tak si jednoducho potrebovali na chvíľku sadnúť a oddýchnuť. Nakoniec - "Jsou tam židle?" bola prvá otázka ktorú som dostal keď som sa s nimi stretol. Ploštín punk ani nepotreboval moje uvádzanie. Nazvučili prekvapivo rýchlo a spustili to do divákov plnou silou. Myslím, že dramaturgia a gradácia prvého dňa festivalu sa vydarila na jednotku.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu