Pódiové skúsenosti-Téma č.4:Pódiové ozvučenie

Ahojte. Dostal som od Petiara výtku, že som už dlho nenapísal žiaden článok na tému ozvučovanie.Preto s oneskorením, ale predsa píšem článok na tému: ako si má poradiť pesničkár alebo združenie na pódiu v reáli. Začneme prípadom, keď sa ocitne interpret s gitarou v ruke sám pred publikom. V zásade je dôležité uvedomiť si, že klubové hranie a hranie open air sú dve odlišné situácie.

Predpokladajme teda situáciu, že interpret je v interiéri a gitara môže teda byť snímaná linkou (snímač v gitare vyvedený káblom do mixpultu) a spev mikrofónom. Nebudem uvádzať konkrétne značky a typy, skôr odlíšime druhy. Kondenzátorový mikrofón (napájaný tzv. fantómovým napätím 48V z mixpultu) a dynamický cievkový s magnetom, ktorý nepotrebuje napájanie, ale býva menej citlivý, má menší záber v priestore (človek naň musí byť nalepený), narozdiel od prvého menovaného je menej citlivý na nahúkavanie, kladnú spätnú väzbu, keď z PA systému alebo odposluchov sa dostáva chvenie vzduchu vo fáze naspäť pred membránu mikrofónu a to je princíp superpozície sínusových vĺn rovnakej frekvencie, mierne časovo oneskorených, ale v sumáre sa neustále zosilňujúcich. Existujú jedinci, ktorí disponujú takzvaným vnútorným sluchom a dokážu si odmyslieť rámus okolia pri vlastnom vystúpení. Títo jedinci teda môžu účinkovať pred publikom live aj bez odposluchu pomocou pódiových monitorov. Týchto je však pomenej. Bežní muzikanti a speváci však potrebujú počuť svoj výkon a regulovať expresivitu prejavu. Preto vyvstávajú otázky typu "Kam sa mám postaviť voči monitorom, ako ďaleko od mikrofónu mám byť, aká je normálna hlasitosť odposluchu...". Odpovede? Individuálne...ALE! Dá sa pomôcť si navzájom, teda zvukár muzikantovi a muzikant zvukárovi. Čo chceme na pódiu počuť?No v prvom rade by sme si radi rozumeli. To závisí od nastavanie equalizéra monitora, ono, pravdu povediac, keď má zvukár zoštelovaný aparát v konkrétnom priestore, a nie je to ľahké, to potvrdí každý, "frajeri" sa nezaobídu bez analyzátorov spektra, aby na prístroji videli, čoho je vo zvuku veľa a čo v ňom chýba, teraz v zmysle basov, stredov výšok, šumu pozadia atď. Nik nemá rád plechový zvuk v monitore, teda že chýbajú basy a výšky, každý je rád keď počuje pekný alebo aspoň neutrálny zvuk svojho hlasu, ono neutrálny je mať lepšie, lebo potom je človek kritickejší k sebe samému. S tým interpret nespraví veľa, ale je dobre sa spýtať zvukového technika, či s tým môže niečo spraviť a on väčšinou niečo spraví. Treba sa ozývať. Iný problém je v tom, keď sa nám zdá zvuk príliš hlasný alebo naopak veľmi tichý. Na to existuje odpoveď asi taká, že človek by mal poznať svoj rozsah expresivity, teda dynamických zmien v hlase, od šepotu až po krik a vyskúšať odozvu aparatúry. Hlavne si to je treba vyskúšať, aby človek nezostal prekvapený alebo zaskočený. Tento článok píšem pri počúvaní kapely Dave Matthews Band, v ktorej sa spája neskutočná bohatosť rytmiky s akustickými nástrojmi, husľami, akustickou gitarou, fúkacími nástrojmi a expresívnym spevom. Ozvučiť takýto ansámbl je problém pri jednocestných odposluchoch, ale pri takýchto formáciach si človek dovolí použiť aj 8 alebo 10 cestné pódiové ozvučenie, čiže každý muzikant dostane namiešanú "polievočku" presne podľa svojej chuti, hlavne aby počul seba a v rozumnom pomere to, čo sám potrebuje počuť, a to je u každého člena kapely iné. Ale vráťme sa na naše scény a bežné akcie u nás sa robia s jedno alebo dvojcestným ozvučením, lepšie so štvorcestným a tie naj s osem cestným. Ale vrátim sa k hlasitosti odposluchov. Pri veľkej hlasitosti sa človek môže zľaknúť toho rámusu a potom len hladká struny alebo nesmelo otvára ústa a hlasivky. Pre zvukára je z toho potom problém, že dostáva na danom vstupe mixpultu signál slabej úrovne, ktorý musí následne zosilňovať na úkor kvality, lebo tým vnáša do zvuku vlastný šum prístroja, a aj linearita vstupného zosilňovača môže mať vplyv na výsledný zvuk, ale to už je otázka techniky zvukára a tú našinec neovplyvní, väčšinou je posadený pred hotový aparát a hraj ako vieš. Takže resumé. Musím sa počuť, musím počuť šepot aj krik, nesmiem byť vyvedený z pohody slabým alebu silným zvukom. Ďalšia vec je, ak okrem spevu aj nástroj a ten chcem počuť, potom sa treba rozhodnúť podľa toho v čom mám väčšiu istotu, či v hre alebo v speve, ak mám istotu v hre, potom zvuk nástroja môže byť tichší v pomere k spevu alebo presne naopak. Alebo na čom si dáva viac záležať. Typickými chybami, ktoré sa stávajú je napríklad to, keď je v ceste zvuku s monitora k uchu nejaká prekážka, napr. stôl alebo iný nástroj či hudobník, vtedy nás to núti žiadať zvukára pridať odposluch. Pri malom pódiu nie, ale na veľkých rozsiahlych začínajú byť problémy s oneskorením zvuku v priestore pri známej konečnej rýchlosti zvuku vo vzduchu potom aj vzdialenosti niekoľko desiatok metrov spôsobujú oneskorenia zlomkov sekúnd, ktoré sa môžu nasčítať a potom rozhodiť synchrónnosť a rytmiku hrania celého kolektívu umelcov. To sa rieši použitím väčšieho počtu reproduktorov na pódiu s rovnakým zvukom alebo, potom v priestore použitím oneskorovacích liniek, ktoré vyrovnajú pozdržaním zvuku v oneskorovači -prístroji priestorovo časove rozdiely. Ďalší problém nástava, keď máme nástroje s neúmerne rozdielnymi hladinami hluku, napríklad bicie a mandolínu, sláčikové kvarteto a k tomu jednu flautu, alebo elektrické a neelektrické nástroje. To sa rieši prísne individuálne ale pravidlo je také, že akustický neelektrický nástroj by mal mať prednosť, pretože ten treba zosilniť, zatiaľ čo elektrický sa dá aj zoslabiť. Také bicie sa ale dajú utlmiť len v obmedzenej miere a pokiaľ bubeníkovi záleží na rozmachu a údere, tak s tým veľa nenarobíme, spravidla si vyberieme vhodné miesto na pódiu, alebo bicie akusticky odtienime postavením ďalšej časti aparatúry pred biciu súpravu. V malom priestore sa teda bicie minimálne alebo vôbec nezvučia, maximálne prizvučia, vo veľkom priestore to riešia mikrofóny a PA-čko. Ešte nám z našich otázok ostáva tretia, v akej vzdialenosti od odposluchu má človek byť. Tak, aby nenútil zvukára zbytočne dvíhať zisk na vstupe a tým zvyšoval možnosť nahúkania, pravidlo 10cm od hlavy mikrofónu je idealistické, v reáli vás často zvukár nepriamo donúti byť nalepený až na samom mikrofóne, vlastne dôležitejšie je nelietať hore dole, pretože hlasitosť spevu nie je lineárne úmerná vzdialenosti pier od mikrofónu, tu platia logaritmické mierky, to znamená, že každý centimeter naviac od mikrofónu prináša neúmerný skok hlasitosti vo výslednom mixe. Na to sú dobré práve kondenzátorové mikrofóny, ktoré majú väčší priestorový záber a sú menej citlivé na "odskoky". Treba byť voči odposluchom v takej vzdialenosti, aby som počul, aby som nespôsoboval väzbu, pretože aj elektroakustická gitara s káblom, teda bez mikrofónu pri príliš malej vzdialenosti od reproboxu ju často spôsobí. Čo ak je interpretov s nástrojmi viac a máme len jednocestný odposluch? Potom je rozumnejšie využiť pódiovú počuteľnosť, ktorá nie je viazaná na "zrezané kocky" pred nami, vymyslieť rozostavenie na pódiu aby si jednotliví členovia navzájom neprekážali, zvukovo sa netienili, lebo tým trpí nielen hlasitosť ale aj farba kvôli nerovnakému ohybu výšok a basov na prekážkach v priestore. A iba sa prizvučiť, to znamená, vytiahnuť spevy do odposluchu a ostatné nástroje tak, aby ich bolo "cítiť" a aby neprerážali. V takomto nastavení sa dá odohrať úspešné vystúpenie. Ideálne by bolo, aby ten, kto to potrebuje mal personálny IN-EAR odposluch, ktorý vyzerá ako sluchátko z walkmana a je napájaný bezdrôtovo, príjmačom za opaskom alebo na páse nástroja, signálom vysielaným priamo z AUX-výstupu mixpultu. Ja to druh frajeriny, ale niekto si nato možno potrpí. Však to umožňuje technika. Ale zamorujeme si týmto EMG smogom ovzdušie. Takže je to polovičná výhra. Mobily na koncerte sú kapitolou samou o sebe. A čo ak sa vybije baterka v príjmači, hotová galiba. Takže keď netreba, tak sa tým nezaoberáme, ale niektorí bubeníci to používajú v zásade kvôli tomu, aby prehlušili svoj vlastný rámus z bicích a počuli aj ostatné nástroje, ktoré chcú počuť.

S pozdravom PH

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu