Pohoda 2012 plná príjemných prekvapení

Bohatý piatkový programy Bažant Pohody aj tento rok priniesol niekoľko milých prekvapení, o ktoré sa s vami radi podelíme. V prvom rade to bola londýnska folk-rocková skupina Dry the river. Skupina vznikla iba v roku 2009 a odvtedy stihla precestovať Spojené kráľovstvo a takmer celú Európu. Po tom, čo v roku 2009 vydali prvé EP, sa im dostalo masívnej podpory od britskej BBC (program Introducing) a vzápätí na to podpísali v roku 2010 zmluvu s Transgressive Records a hneď nato vydali prvý singel New Ceremony (marec 2011). Zaujímavé na takomto rýchlom postupe je hlavne fakt, že skupina nie je orientovaná na žiaden z moderných dubstepovo, či elektro-rockovo orientovaných odnoží folku. Hrajú príjemný rytmický folkrock, ktorý je vkusne a hlavne na vysokej úrovni podporovaný košatými premyslenými trojhlasnými vokálmi, ktoré sa vám neopočúvajú, ale znova a znova vás budú uchvacovať. Paul Lester z briského The Guardian ich prirovnal k londýnskym Mumford & Sons. V roku 2012 skupina vydala prvý oficiálny album Shallow Bed

Ďalším z objavov bola brnenská elektro-folková skupina Fjordmoss. Ako by sa už podľa názvu mohlo zdať, skupina hľadá inšpiráciu v súčasnej islandskej hudobnej tvorbe. Skupinu tvorí trio hudobníkov, ktorému kráľuje speváčka a autorka piesní Petra Hermanová, kúzelník s elektronikou Roman Přikryl a gitarista Jan. Počúvať ich koncert je nutné so zatvorenými očami. Vtedy vám hudba a anglické texty začnú vo fantázii vytvárať nespočetné mnohofarebné obrazy aj bez použitia podporných chemikálií. Petra vychádza z folkového prostredia. V minulosti hrala spolu s Markétou irglovou vo folkovom duu Siren. Roman sa naproti tomu venoval DJskej kariére a naviac, obaja študujú vytvarné umenie z iného pohľadu. Vokálne plochy, daliovsky abstraktné texty, elektronické praskance, šuchoty a glitchové loopy podporené delayovanou gitarou, to sú Fjordmoss.

Posledným z objavov je skupina britská Elbow. V podstate to ani nie je objav, keďže toto zoskupenie vnímam už zhruba 2-3 roky. Objavom pre mňa však bol fakt, ako táto skupina pôsobí na pódiu. Podľa hudobných kritikov sú zaraďovaní do škatuľky "alternative rock". Líder kapely, spevák Guy Garwey svojím nežným "chraplákom", ktorý by sa dal prirovnať mixu Stingovho a Zuccherovho hlasu od začiatku prirodzene komunikoval s publikom bez zbytočných póz a veľkých gest. Naviac, počas celého koncertu som z jeho hrdla nezaznamenal snáď ani jediný falošný tón, čo je na tak veľkom pódiu akým je Bažant Stage takmer nemožné dosiahnúť. Skupinu ELBOW na ich turné, ktorého súčasťou bolo aj vystúpenie na Pohode sprevádzalo aj sláčikové kvarteto, ktoré výrazným spôsobom dopomohlo k tomu, že koncert Elbow bol pre mňa osobne jedným z najkrajších a najsilnejších umeleckých a hudobných zážitkov vôbec.

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu