Prach vo vetre - v rádiu Proglas Brno

„All we are is dust in the wind“. Všetko čo sme, je len prach vo vetre. Týmito slovami začal pre nás 7. máj. Posolstvo americkej rockovej skupiny Cansas v nádhernom folkovo -akustickom aranžmáne sa ozývalo z prehrávača Stanovho vozidla, keď nás usádzal pred cestou do Brna. Cestovali sme na rozhovor do rádia Proglas. Pesnička „Štyri slová“ sa zaradila medzi desať najhranejších šlágrov tohto média, a preto sme s Mincami vo fontáne pozvanie s radosťou prijali. Text piesne nás však hneď po ránu pridržal pri zemi. Viac menej deň sa javil krásnym, a preto sme ho začali vdychovať plnými dúškami. Časová rezerva na cestu sa po niekoľkých kilometroch začala otriasať v základoch, keďže z autorádia sme si vypočuli informáciu o štyridsať minútovej dopravnej zápche pred Martinom. Rýchlo sme preto zvolili náhradnú severnejšiu trasu do Žiliny cez Terchovú. Neplánovane sme teda mohli obdivovať prekrásnu májovú prírodu Malej Fatry. Slnkom ožiarené zelené lúky posiate zlatými púpavami, ozdobené pozadím zasnežených vrcholov hôr vytváralo nádhernú kulisu nášmu výletu.
Na cesty si vždy berieme zo sebou magnetofónové kazety s nahrávkami našich obľúbencov.
Konkurz na túto cestu vyhrali folkoví Pročne z Hradca Králové. Mimochodom sa po odchode speváčky Adély do USA rýchlo adaptovali a s novou speváčkou a prearanžovaným repertoárom sa v tomto roku prebojovali do finále Trampskej Porty u našich západných susedov.
Krátko po prekročení štátnej hranice kazeta dohrala a preto sme rýchlo začali loviť v miestnych frekvenčných vlnách hudbu, ktorej fandíme najviac. Rádio Apollo s prevážne akustickou produkciou nás doprevádzalo veľký kus cesty. Pesničky boli hlavne v češtine a hlavne country.
S približujúcou sa diaľnicou pribúdalo krásnych stopárok. Bohužiaľ jeden z členov kapely využil práva „Veta“ a neblahých skúseností a tak ostatných spolujazdcov odsúdil k pánskej jazde. Vychladené pivo bolo slabou náplasťou, ale bolo bezpečnejšie.
Cesta ubiehala rýchlo, v dobrej nálade, a ani sme sa nenazdali a Brno bolo pred nami. Je to vraj najväčšia moravská „dedina“ a preto sme boli dopredu vyzbrojení mapkou. Exit 194 sa nedal minúť. Po niekoľko sto metroch sme urobili tú istú chybu ako minulý rok a na prvej rozdvojke sme to strihli doprava namiesto doľava. Výsledkom bolo trestné kolo, ktoré sme boli nútení absolvovať v neznámom teréne, naviac medzi električkami, ktoré u nás v Mikuláši nemáme. Našťastie Radove skúsenosti z branných pretekov, kde bol nútený používať mapu a Stanova rozvaha naše trápenie skrátili na minimum. Pol hodiny pred zahájením rozhovoru sme dorazili na parkovisko pred rádio Proglas.
S údivom sme sledovali ako riaditeľ rádia s partiou kresťanov pred budovou s gitarou v ruke spieva chvalospevy.
Uvítací výbor na čele s šéfredaktorkou privítal zahraničných hostí a usadil nás do šéfkinej kancelárie. Venovali nám značnú pozornosť. V tomto roku sme sa prezentovali v ČR tretí krát a všade boli veľmi milí. Slovenské kapely ktoré tu boli nám iste dajú za pravdu. V relácii „Jak se vám líbí“, sa nám venoval Milan Tesař, známa to osobnosť napríklad i z časopisu Folk&Country. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že počas pesničiek, ktoré sme púšťali z albumu „Svetlo“, nám zvukový technik solidárne hlásil výsledky slovenskej hokejovej reprezentácie vo štvrťfinálovom zápase proti Kanade na MS v ľadovom hokeji. Po úspešnom zakončení interwiew sme prijali gratulácie osobne od pána riaditeľa, ktorý nás odprevadil až k vozidlu. Najskôr sme si mysleli, že sa ide presvedčiť, či sme už odišli. Výraz jeho tváre nám ale túto domnienku vyvrátil.
Na spiatočnej ceste bol najzaujímavejší prechod štátnej hranice, kde sa Stano odviazal a naplno pustil colníkom pesničku...hranice nie sú. Od osobnej prehliadky nás zachránil azda len fakt, že zvyšok zdravého jadra kapely sa zatváril nevinne. Veď nakoniec všetko čo sme, je len prach vo vetre.

Vlado Slavík & Rado Kaplan

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu