Predstavujeme Klub Ghýmeš

Prehlásenie autora:

Za časti textu písané kurzívou nenesiem žiadnu zodpovednosť, lebo mi boli striedavo našepkávané čertom a anjelom (skôr tým čertom). Za ostatným si týmto dovolím stáť.

711015/6064...

X.Y., bezdomovec neurčitého pohlavia a veku : „To jako čo?“

„To ako pravidelný koncert v rámci Klubu Ghýmeš, ktorý pre svojich priaznivcov už niekoľko rokov bezplatne poriada skupina Ghýmeš v spolupráci s Maďarským kultúrnym inštitútom v Bratislave na Palisádach. Momentálne posledný prebehol včera – 25.10.2001.“

Ing.I.H., veľkokapitalista v malom : „Bezplatne? A čo ekonomická efektivita?“

„Ekonomická efektivita ide bokom, keď sa jedná o radosť z hrania a stretania ľudí. Nebolo tomu inak ani včera. Ghýmeši sa radostne culili na všetkých i na seba navzájom. Obligátna vysoká pozornosť a disciplinovanosť (nezamieňať so suchopárnosťou) rôznorodého publika (mladí ale predsalen prevládali) je tiež mimoriadne silnou stránkou týchto akcií.“

J.Č., hudobný kritik, Česká republika : „Ghýmeš? To jsem už někde slyšel. Co voni vlastně hrajou?“

„No čo už sa len dá hrať s nástrojovým diapazónom gitara, husle, lutna, brnkadlo (to je hlavolam pre náročných), saxofón, cimbal, arabské dúchadlo, kontrabas, vašek (s malým „v“), perkusie, syntiak? No jedine world music. Ja osobne tam počujem Panónsku nížinu, Balkán, Arabský poloostrov a nejaké tie európske paberky. “

J.S., poslanec NR SR a tankista : „Však sú to Maďari! Ma – ďa – ri!!!“

„No a čo? Sú to skutočne slovenskí Maďari spievajúci po maďarsky. Pomedzi piesne vkladajú dlhšie preslovy v maďarčine, ktoré potom veľmi pôvabným spôsobom tlmočia do slovenčiny.“

Ing.B.P., pragmatik : „Trošku konkrétnejšie o tom Klube, prosím.“

„Koncerty sa odohrávajú v relatívne malej miestnosti (8x15?), takže sa ani pri najlepšej vôli nenájde miesto na sedenie pre všetkých. Ľudí sa dostaví tak do 150, preto je lepšie prísť aspoň v polhodinovom predstihu, inak si postojíte (ak sa tam vôbec zmestíte). Kvalita a sila ozvučenia je dostačujúca.“

J.R., rocker a podnikateľ : „Vieš, starec, táto hudba je hlavne o pocitoch.“

„Pocit mám z toho taký, že keď Ghýmeši včas nezabrzdia, tak zo seba na pódiu i dušu vypľujú. Maximálne nasadenie, emotívnosť, láska k hudbe a radosť z nej – ak sa Vám niektorej z týchto vecí nedostáva, tam si naberiete.“

Mgr.C.D., audiofil : „Ako sú na tom s nahrávkami?“

„Dobre. S trochou šťastia sa dajú zohnať ich posledné štyri albumy – najpopulárnejšie sú však posledné dva – Rege (Bájka) a Smaragdváros (Smaragdové mesto) natočené v Slovenskom rozhlase a tamtiež vydané. Nahrávkam síce trochu chýba živelnosť online vystúpení, ale inak sú zvukovo veľmi príjemné a predávajú sa za mimoriadne ľudové ceny. To opäť dokumentuje tézu o tom, že keď kapele ( a managementu) skutočne záleží na tom, aby sa jej hudba k ľuďom dostala, nie je problém.“

P.L., folkový pesničkár a programátor : „Tak pôjdeme už na to pivo?“

„Toto sem teraz nepleť (-: ....... Samozrejme že pôjdeme. Priprav si cd.“

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu