Príjemný víkend 2003

Napriek mierne aprílovému začiatku 20. júnového dňa nič nezabránilo tomu, aby som, vyzbrojená povinným vybavením smrteľníka mieriaceho na festival, svoju víkendovú cestu nasmerovala do Malého Lapáša pri Nitre, konkrétne do lesoparku Jáger. Jáger bol dejiskom miniatúrneho festivalíku Príjemný víkend – pod týmto názvom už pár rokov usporadúvajú kapely hudobnej spoločnosti GRAN svoje stretnutia, pri ktorých nechýba hudba, diváci a pivo. Tento Príjemný víkend bol predsa len prvý...

Aj tohto roku bol Víkend stretnutím s kamarátmi („a hlavne kamarátkami“ – hlásila webstránka Príjemného víkendu), zmenilo sa miesto stretnutia – po prvýkrát sa nekonal v Podsitnianskej pri Banskej Štiavnici, ale práve v Jágri, kde sa okolo stanov preháňali daniele, kukali kukučky a svoju prítomnosť dával na známosť ďateľ. A aj Ďateľ. Ten s veľkým Ď tu nesmel chýbať z tisícok dôvodov, okrem iného preto, že je hlavou Lesných Škriatkov, ktorí tu pokrstili svoje druhé CD Za zákrutou. Pri tejto príležitosti odhalili svoje nové CD Zasľúbená zem spolu so spevníkom aj Rolničky. Škriatkovské CD bolo krstené minerálkou, ktorú predtým nejaký snaživec takmer celú vypil, takže v momente slávnostného aktu takmer nebolo čo lievať. Roly krstného tatka sa dôstojne chopil Modok z trampského združenia Severka. (Pre nezainteresovaných: krátke info o tom, čo je to vlastne GRAN a Severka, sa nachádza v tomto rozhovore.)
Jasoň prišiel v dosť preriedenej zostave, speváčka Maruška sa ako čerstvá mamička venuje synátorovi a basgitaristka Adrika náhle ochorela, takže Uhroš a Robin sa museli snažiť aj za ne. Aj tak však neodohrali vystúpenie len vo dvojici – rolničkovský líder Kremienok ich nenechal v štichu a spolu s kontrabasom sa na pár minút stal členom Jasoňa.
Rolničky boli našťastie kompletní a od minulého leta, kedy som ich naposledy počula, sa u nich udiali zmeny – v jeseni 2002 nastúpil na miesto Miloša Hlavu gitarista Michal Pokorný. Kremienok využil svoju opätovnú prítomnosť na pódiu a nečakane tam pozval Ďatľa, ktorému odovzdal ocenenie „zaslúžilý ďateľ“.
Pôvodne mali na Víkende vystúpiť výlučne kapely GRANu, pre neprítomnosť niektorých sľúbených sa na pódiu neplánovane objavili aj pesničkári, ktorí sa po areáli Jágra potulovali ako diváci. Boli to dvaja Petrovia – Peťo Ďuriš Šaman a Peťo Piatko. Šaman, organizátor Vandermúzy – festivalu príbuzného s už neexistujúcimi Ozvenami ciest, v ktorých mal prsty aj škriatkovský kapelník Ďateľ – bol už asi väčšine prítomných známy. O Peťovi Piatkovi zatiaľ folková verejnosť veľa nepočula, ale podľa ohlasov na jeho vystúpenie to vyzerá tak, že už zanedlho sa to zmení.
Mince vo fontáne sa od minulého leta tiež trochu zmenili, majú novú speváčku Ivetku Kindernayovú a pribrali medzi seba bubeníka. Mince najmä svojimi folk´n´rollmi priviedli divákov do tancovacej nálady – zvlášť ma zaujala vytrvalosť a talent tých najmladších festivalčiat (rozumej najmladší festivaloví diváci, ročníky narodenia približne 1999 – 2001). Countrybálový záver soboty a skoré nedeľné ráno boli vyhradené pre Lesných Škriatkov.

Zámerne som vynechala ešte niekoho – skupinu Tu v dome, ktorá sa hudobne i textovo od predchádzajúcich graňáckych kapiel postrehnuteľne odlišovala. Kým o spomínaných kapelách padne sem-tam na Folk.sk zmienka, Tu v dome doteraz tvrdohlavo protestovali (aspoň podaktorí z nich) proti zverejňovaniu informácií o sebe. Prišiel čas zatrhnúť im to. Pamätníci sa možno na nich rozpomenú – vznikli pred približne 12 rokmi, bolo (a je) im tiež pridelené členstvo v GRANe, no posledných pár rokov si dali oddychovú prestávku – predsa len, sú to už postarší páni-tridsiatnici. To im určite prospelo – pri porovnaní so staršou tvorbou ich terajšie piesne pôsobia vyzretejšie. Tu v dome: Ladislav Ďurko – Jajo (gitara, spev), Martin Šútovec (banjo), Braňo Burger (kontrabas, spev) a Vlado Mrázko (bicie) napriek drobným technickým problémom (zaujímala by ma denná spotreba strún na akustickej gitare) a Ďurkovmu úmyslu vystúpenie zredukovať odohrali v ten večer všetko, ako sa patrí, dokonca s niekoľkými prídavkami.

Tatko festivalu Edo Mráz – Ďateľ na záver poďakoval majiteľovi lesoparku a vyzdvihol zásluhy svojich dvoch pravých rúk, tzv. otrokov – tuvdomovsko-škriatkovského Jaja a hlavného vrátnika a zásobovača žalúdkov Braňa. Samozrejme, o príjemné víkendovanie sa postaral oveľa dlhší zoznam ľudkov. Neviem, ako to videli ľudia na opačnej strane, ale mne ako radovému divákovi stále a znova vychádza nepriama úmernosť: čím menší festival, tým väčší pocit spokojnosti si odnesiete. Už si brúsim zuby na budúci rok. :-)

Kačica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu