Rolničky - Zasľúbená zem

Nedá mi to. Od soboty počúvam dookola, teda ak mi to čas a moji dvaja synovia dovolia, nové CD skupiny Rolničky – Zasľúbená zem.Nie som nijaký hudobný kritik, ani možno nie som kompetentný vyjadrovať sa k práci a hudbe akejkoľvek hudobnej formácie, tobôž nie k Rolničkám, ktorých považujem za svojich výborných kamarátov a skvelú partiu ľudí, ktorí príliš dobre rozumejú tomu, čo robia a hlavne vedia, čo chcú robiť. Nie, nejdem tu rozoberať psychologický profil jednotlivých členov skupiny, ani nejako pátrať po cieľoch, ktoré sledujú a ku ktorým spejú. Chcem vám tu všetkým (teda vám, ktorí ste sa k novému CD Rolničiek ešte nedostali) len odporučiť príjemnú alternatívu strávenia vašich voľných, necelých 38 minút so štrnástimi peknými pesničkami.

Už pri prvom pohľade na krásne vrecúško s logom Rolničiek mi poskočilo srdce a s netrpezlivosťou som musel aspoň nakuknúť dovnútra, aby som aspoň vizuálne prijal túto novotinu. V originálnom balení som neobjavil len nové CD, ale aj nový spevník, v ktorom sa nachádzajú takmer všetky doteraz vydané pesničky Rolničiek, ako aj nejaké kúsky doteraz nezaradené na žiadnom nosiči. Po prebádaní obsahu a designu oboch dietok som začal byť ešte netrpezlivejší a nevedel som sa dočkať konca Prameňov (prepáč, Uhroš), aby som už bol doma, vyspal sa z únavy a pustil si Zasľúbenú zem. Alebo Zas ľúbenú zem?

S kúskom obavy som bol zvedavý na vopred avizovaný cimbal či fujaru a nakoľko poznám tak trochu konzervatívny postoj Dušana Franců k folkovej muzike, musím sa priznať, že som bol zaradením týchto dvoch folklórnych nástrojov prekvapený. Napokon pri počutí prvých piatich pesničiek sa moje obavy rozplynuli ako vetry vo vetranej miestnosti.

Rolničky často s iróniou im vlastnou sami o sebe hovoria, že sú kapelou lenivou. Neviem stále za tie roky prísť na to, v akom ponímaní je táto charakteristika myslená. Možno sa tak zdalo pre tých pár rokov, ktoré uplynuli od predchádzajúceho albumu Ostrov pokladov. Musím však celej kapele protirečiť a po vypočutí všetkých tých skvelých, krásne prepracovaných vokálov, zapasovaných jemných sól a celého zaranžovania albumu Zasľúbená zem jednoducho skonštatovať, že lenivá kapela by sa s takýmito pesničkami určite nevyhrala tak ako Rolničky.

Zasľúbená zem mi len pripomenula, aké citlivé pesničky vie Dušan Franců hodiť ľuďom do tváre. V každej jednej si nájdete svoje pocity a o tom majú byť pesničky. Nielen polátané slová do rýmov, aby ste mohli na tú hudbu zosnovať pesničku. Poézia! To je ten pravý základ pre niečo, čo má ľuďom aj niečo povedať. A nepýtam sa, čo tým autor myslel, lebo jeho zmýšľanie je jedinečné ako zmýšľanie každého z nás. A preto si v pesničkách Rolničiek hľadám to svoje. A nachádzam.

Obrovským plusom celého projektu je v neposlednom rade ten spomínaný spevník. Ja osobne nepatrím k muzikantom, ktorí z fleku zahrajú ktorúkoľvek pesničku ktorejkoľvek kapely, a preto takéto pomôcky vždy s radosťou prijímam a využívam ich či už pre seba, alebo pre decká, ktoré učím v ZUŠ-ke u nás v Kremnici. Potešil som sa tejto veci pri Poupatach a teším sa nesmierne pri Rolničkách. Takže najbližšie jamovanie už hádam nebudem len odkukávať akordoklady a budem suverénne hrať tie správne akordy sám.

A ešte niečo. Vidieť cez slová a hudbu zasľúbenú zem, príbehy, priateľov a celý svet, o ktorom sa v týchto pesničkách spieva, nie je každodennou samozrejmosťou ani v našej folkovej scéne. A preto vám všetkým naozaj môžem tento album len odporučiť.

Naozaj nie som kritik, ani možno neviem pozerať na hudbu nezaujato, ale o to mi tu ani nešlo. Chcel som len povedať či napísať niečo zo svojich dojmov. Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale to mi tiež neprekáža. Môžeme si o tom podebatovať na niektorom letnom stretnutí.

Sám za seba

Maroš Vojtko - Kremnica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu