Rozhovor s Ivanom "Calim" Podolským - 2.časť

Máš okolo seba ľudí, poradcov, ktorí ti s dramaturgiou pomáhajú a radia ti, alebo máš taký prehľad, že to všetko zvládaš sám?

Hudbe sa venujem od malička, ešte ako škôlkár potom ma otec - muzikant samozrejme nahnal na ŽUŠku, no nejak som trucoval, teraz si búcham hlavu o stôl, bo by mi to moc pomohlo, najmä teória. K folku som pričuchol koncom osemdesiatych rokov, kedy som si nahrával už pásky zo Slobodnej Európy s Krylom, Streichlom, Nohavicom a potom sa mi do rúk dostala aj páska Darmoděja. Prišla revolúcia a bol som rád, že čo som počúval z toho rádia som mohol zažiť aj viac naživo. Začiatkom deväťdesiatych rokov som už aktívnejšie chodil do lesov či už so skautami, alebo s trampami, no a v rámci mojho povolania novinára som sa venoval aj hudbe a prišli prvé kontakty s kapelami, recenzie, rozhovory atd. Hudbu počúvam aktívne a musím povedať, že hudbu všetkých žánrov.

Mám rád funky, r'n'b, pop, jazz, ale samozrejme aj folk, country, bluegrass a čo ja viem čo ešte. Nedelím hudbu moc na žánre, lebo už sú tak dosť prepletené. Mám rád hudbu, ktorá je dobrá. Či už keď som žil v zahraničí, či tu na Slovensku zbieral som rôzne cd, či kazety a dnes ich mám ozaj peknú zbierku. Myslím, že mám dostatočný prehľad nielen z F&C scény a tí, o ktorých neviem, asi si za to môžu sami, bo nedali dostatočne o sebe vedieť, alebo nie sú pre mňa zaujímaví. Dramaturgiu si robím sám.

Spravidla keď človek niečo tvorí (pesničku, obraz, alebo aj dramaturgiu festivalu) chce aby výsledok jeho práce bol  iný ako tie ostatné, niečím charakteristický alebo výnimočný. Čím sú FestDobréBohunice odlišné od všetkých ostatných festivalov, resp. čím chceš aby boli odlišné?

To je pravda, i keď ako som už spomenul, je sranda ako sa festivaly medzi sebou sledujú a odkukávajú. Samozrejme i ja čerpám nápady z festivalov, či už v zahraničí, alebo u nás. Najviac však dávam na spomienky a na časy, kedy som na tieto festy chodil ako divák a nie hosť. Proste len s uskou, alebo starým ťažkým vojenským spacákom. Boli to časy puberty a prvých lások, vandrov, túlania sa a na tie časy sa rado spomína. Veľa čerpám preto i zo spomienok a možno aj tu vznikla myšlienka robiť nočnú scénu s ľuďmi, ktorých som ako decko obdivoval a hrával si ich pesničky pri ohni v tých krásnych časoch. Chcem vložiť do nášho festu hlavne atmosféru, ktorá nieje na iných - komerčných festivaloch. Veľmi veľa vecí ponúkame zadarmo, množstvo súťaží pre decká, či dospelích. Samozrejme je to i o dramaturgii, ale hlavne mi ide o to, aby bolo na feste každému, alebo čo najväčšiemu počtu ľudom príjemne - "festdobre". A aby si každý odniesol z podujatia príjemné zážitky. Tento rok sa nám to podarilo plným priehrštím a to človeka naplní a dodá síl aj do budúceho roku. Keby som nemusel do dramaturgie dávať tie "osvedčené hviezdy", aby som prilákal viac ľudí a zaplatil, či už marketing, alebo techniku, tak tam dávam úplne inú skladbu kapiel. Nanešťastie musím pozerať i na túto stránku a preto je jasné, že musím počúvať, čo si ľud zapraje a častokrát je to práve ten Nedvěd, Čechomor, atď...

Myslím však, že sme určite jedineční aj dramaturgiou, kde dávame priestor i tým, čo nám neprilákajú stovky, či tisíce, ale aj tým, že trošku riskujeme a ukazujeme muzikantov, ktorí sú špičkoví a veľa ľudí o nich ani nevie. No myslím, že hlavne sa ľudia vracajú pre atmosféru podujatia FestDobréBohunice a že sa tam cítia fajn. A mňa to napĺňa a myslím, že aj ľudí, ktorí mi veľmi pomáhajú na feste. Práve som si spomenul, ako sme sa s Marietkou rozbehli deň pred festivalom za prvými návštevníkmi - stanujúcimi a ako sme ich uvítali. Rád sa taktiež prechádzam davom a keď našu prácu uznajú bežní ľudia - návštevníci, je to nádherný pocit. Vtedy si poviem, že to má zmysel!

Spomínal si, že festivaly sa sledujú a odkukávajú od seba. Dá sa ale vôbec postaviť originálna dramaturgia keď drvivá väčšina návštevníkov príde len na (príklad) Nedvěda, Čechomor a Alana Mikušeka? Mladých kapiel tiež je akurát toľko, aby si na každom viacdňovom festivale zahrali viacmenej všetky. V čom teda spočíva tá originalita dramaturgie?

My sme národ holubičí, ako to Jarko raz spomenul... Keď si pozrieš aj minulý ročník, snažíme sa byť originálny. Prinášame na Slovensko aj hviezdy, ktoré čosi v zahraničí znamenajú a dovolím si povedať, že to sme spravili ako prví. Máš však veľkú pravdu, že návštevníci prídu najmä na „zvučné mená“ typu Nedvěd, Čechomor atď. Bohužiaľ je to tak a je mi z toho na grc, verím, že to časom zmeníme práve my organizátori. Na mojom feste je minimálne 30% takých interpretov, ktorí nie sú na iných, alebo tu ani neboli. Je to do veľkej miery risk, keď tam nedám už spomínaných ťahačov, ale proste musím to skúsiť. Pokiaľ sa dostanem aspoň na nulu, tak to tak budem robiť vždy. Festival nie je zárobková činnosť, keď si niekto myslí, že hej, tak nech to teda skúsi. Už som spomenul, prečo to robím. Mňa živí moja firma a pokiaľ to tak pôjde ďalej, rád budem ukazovať návštevníkom aj niečo nové.  Spomenul si Allana... Všimol som si, že ste sa v nie až takom pozitívnom svetle už ňom zmienili. Ja si Allana veľmi vážim a môžem prehlásiť, že podľa môjho názoru, na Slovensku nie je obdobný spevák a zároveň Človek s veľkým „Č“ ako je on. A to myslím všetky žánre. Je na škodu, že sa v minulosti trošku utiahol, žije na Záhorí so svojimi koníkmi a psami a možno trošku menej hral. Verím, že jeho čas ešte len príde a ja pokiaľ to bude v mojich silách a možnostiach, tak ho budem veľmi podporovať. Ale to by si ho musel viac poznať. Myslím, že poznám vďaka svojej práci a to aj osobne veľa ľudí zo slovenského „šoubiznisu“, no nestretol som doposiaľ s niekým ako je Allan. To som však zistil len nedávno. Uf, no, trochu som odbočil, ale chcel som to dať von.

Ešte k tvojej otázke, je to ozaj dôležité, aby práve organizátori ponúkali stále niečo nové, inak sa to nezmení. Je mi jasné, že menovaní prinesú viacej lové, ale o tom to je, prečo tie festivale robíme a ako sa k tejto scéne staviame. 

Presuňme sa teraz trošku vedľa, k tvojim iným aktivitám. Pred dvoma rokmi si rozbehol portál folkcountry.sk, ktorý sa venuje práve tej muzike, ktorá tvorí základ dramaturgie tvojho festivalu. S akými ambíciami si šiel do tohto projektu?

Myslel som si, že tu na Slovensku chýba podobný portál, ktorý by sa venoval aj iným žánrom ako folku. Jestvoval folk.sk, ktorý mapoval prevažne pesničkárov, ale v tej dobe, kedy som sa rozhodoval, či do toho ísť, trošku stagnoval. Veľa ľudí si hneď myslelo, že chcem vypísať vojnu Radiarovi, či tebe a boli medzi muzikantami o tom debaty. Až pokiaľ sme sa nestretli osobne a myslím, že sa vytvoril priestor i pre aspoň akotakú spoluprácu. Portál som vytvoril, lebo som chcel trošku zviditeľniť kamarátov, či hudbu, ktorú mám rád. No asi veľmi dobre to poznáš, že to nie je až tak ľahké. Taktiež som sa nádejal, že využijem svoje skúsenosti zo žurnalistiky a popíšem zopár recenzií, rozhovorov a tak. No toho času naozaj nie je a tak to zostalo pri strohých správach, za ktoré sa viacmenej hanbím, no som na to úplne sám, takže to aj tak vyzerá. Dosť ma prekvapil nezáujem samotných muzikantov. A to i pri rádiu. A to trošku uberá síl. Pritom je to jedna z mála možností ako vytvoriť komunikáciu smerom k poslucháčom, či k organizátorom.

...pokračovanie rozhovoru čoskoro

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu