Rozhovor s Peťom Janků

Ani nie pár hodín po skončení vianočných Folkových Bojníc, dňa 15. decembra, som odchytil Peťa Janků, pesničkára, o ktorom sme už veľmi dlho nechyrovali. Vo foyeri jednej z bojnických reštaurácií som mu položil niekoľko zvedavých otázok.

Dlho o tebe nebolo počuť. Prečo?
Už odjakživa stojím na pomedzí divadla a hudby a momentálne už rok pôsobím v Štátnej opere v Banskej Bystrici ako scénograf a vedúci výpravy. V novembri som mal už siedmu premiéru za tento rok, takže som sa naplno venoval divadlu. To ale neznamená, že som nekoncertoval. Koncertoval, ale boli to skôr klubové, resp. literárne hrania na objednávku, alebo rôzne divadelné festivaly. To, že o mne nebolo počuť je určite spôsobené tým, že tie váhy, ktoré sa presúvajú zo strany hudby na stranu divadla som tento rok prevážil na druhú z nich. S hudbou však neprestávam, piesne sú a vznikajú nové a nové.

O nových piesňach sme sa dnes presvedčili na vlastné uši. Zmenilo sa za ten čas ešte niečo iné, zásadné?
Zásadným je možno to, že som sa oddialil od priamejších a možno sarkastických textov spoločensko-aktuálnych a sústredil som sa skôr na mystifikácie udalostí človeka od prozaického zakopnutia až po vnútorné, osobné kontemplovanie rôznych tém, s ktorými sa človek musí vyrovnať. Keďže som pesničkár, tak o tom píšem pesničky.

Všimol som si, že si zlepšil techniku hry na gitare. Trénuješ pravidelne?
Teraz si ma zaskočil... (smiech). Nesedávam za gitarou, stretávam ju skôr sporadicky vždy pred koncertami a vo chvíľach keď ma to pochytí a s niečim sa potrebujem vyrovnať. Ale je to možno tým, že štýl ktorý som kedysi hľadal som si našiel a pohybujem sa po pôde ktorá mi vyhovuje a zžíva sa s mojou rukou, textami a piesňami tak, že sa jedno stáva neoddeliteľné od druhého.

Je aj divadlo istou inšpiráciou pre piesňové texty?
Odjakživa bolo. Už tým, že aj pesničkárstvo aj divadlo sú živými formami stretnutí medzi dvomi stranami interpréta a diváka. V opere sa stretávam s náročnejšími hudobnými formami a zisťujem, že je tam veľká súvislosť a do akej miery je človek ochotný reagovať na určité udalosti, tak je to jedno či je to v žáner divadelný, hudobný, pesničkársky. Sú to spojené nádoby, ktoré sa u mňa nedajú oddeliť a rady mnohých ľudí, ktorí mi na plece kládli rozhodnutie "buď divadlo alebo hudba" som zahodil za hlavu.

Ako vyzerajú Vianoce a Silvester u Peťa Janků?
Teraz som menežoval jednu premiéru v Štátnej opere a do poslednej chvíle budem v práci pripravovať nový rok a ešte jedno predstavenie, mám hranie v divadelnom ústave. Už druhý rok som odmietol hrania v rámci sviatkov a som v tichu. Nie že by som nemal rád spoločnosť ale ten rok mávam veľmi nabitý a volím radšej tichú formu Vianoc a osláv Nového Roka.

Dávaš si novoročné predsavzatia?
Kedysi som si dal, nedávať si novoročné predsavzatia. Novoročným želaním vôbec nebolo, že začnem fajčiť a bolo to na Silvestra, kedy som si zapálil a stal som sa fajčiacim pesničkárom, teda znovufajčiacim pesničkárom, po piatich rokoch. Možno to bude znieť ako fráza, ale čakám, čo prevratné mi prinesie nový rok. Som v určitom vlaku a vždy ma poteší, keď vlak zastane na novej zastávke, ktorú ešte nepoznám a znamená nové možnosti, kontakty, projekty. Život je pre mňa tým zaujímavejší, že sa mi otvára stále nová cesta, ktorá sa nedá plánovať, a Nový Rok je potom ktorýkoľvek deň v roku.

Čo nového uvaríš vo svojej pesničkárskej kuchyni?
Mám rozpracovaných veľa piesní, po vreckách mám plno papierikov, 74 minút novej muziky nahratej v štúdiu. Ale po skúsenosti s prvým CD, keď zahaprovala agentúra mám nevôľu pustiť sa do hľadania sponzorov a ľudí, ktorí by zotreli jednu etapu tvorby a tá by sa mohla vniesť medzi ľudí na nejakom nosiči, a tak veci vznikajú do šuflíka. Pokiaľ ma to bude držať, tak budú vznikať ďalej, koncertov je dosť.

Kedy a kde budeš hrať najbližšie?
19. decembra o 17.00 v Divadelnom ústave na Jakubovom námestí v Bratislave.

Čo by si zaželal slovenským pesničkárom do nového roka?
Okrem toho, aby sa pesničkársky trh presadzoval čím ďalej tým lepšie, aby nestrácali nádej, písali pesničky, prevalili nával komerčnosti... (smiech, veľký smiech) aby sa folku venovala aspoň taká pozornosť, akú si zaslúži.

zhováral sa 5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu