Rozhovor so Sui Vesan 2.diel

Ak sa chcete o Suí Vesan dozvedieť ešte čosi viac, tu je druhá časť nášho rozhovoru z príjemného júlového popoludnia. Zistili sme, že najlepšie sa rozpráva pri dobrej káve a čerstvo uvarenej voňavej kukurici... Koncertuješ viac v zahraničí ako doma. Čím to podľa Teba je, že si domácemu publiku menej vzácna?

Ak sa na to pozrieme od konca, je to asi tým, že ľudia v zahraničí sú viac individualisti, a preto niečo individualistické a nové hľadajú aj u ostatných. U nás sa stále viac napodobňuje - to je problém malých národov. Všímame si viac veľké národy a podvedome si myslíme, že keď urobia niečo nové, je to naozaj dobré. To, že nejaký Slovák napodobňuje anglického alebo amerického umelca je bežné. Nájsť ale Angličana, ktorý napodobňuje Slováka je už ťažšie. Tento problém sa však netýka iba hudby. Prejavuje sa aj v spôsobe života. Často si vyberáme skôr to zlé ako dobré. Napríklad sme prebrali názor, že je dobré, keď sa deti skôr osamostatnia, a začnú sa o seba starať úplne samé. Ja si kladiem otázku, načo vlastne potom deti rodíme, keď chceme, aby od nás čo najskôr odišli?

Vystupuješ najmä v zahraničí. Okrem Čiech ste si s bubeníkom Ozom (Lunárne Legendy) zahrali v Anglicku, v Španielsku a viem, že ponuky na koncertovanie máte aj z Japonska Poľska a Francúzka. Aké je zahraničné publikum?

Priznám sa, že v Španielsku alebo v Londýne som mala pred koncertom strach, že sa s publikom nebudem vedieť dohovoriť. Ale rýchlo sa vytratil. Pochopila som, že v komunikácii nejde vždy len o slová, ale aj o reč tela. Napríklad keď som unavená, do mikrofónu vzdychnem, alebo si preložím nohu cez nohu a publikum reaguje - začne sa smiať. Na koncertoch v zahraničí síce mávam so sebou prekladateľa, ale myslím si, že by som si s publikom rozumela aj bez neho. Veď aj keď hovorím po slovensky, ľudia cítia že to čo rozprávam, myslím úprimne. A to, prečo to cítia a prečo to tak je, ťažko povedať. To sú tie záhadné veci medzi nebom a zemou, ktoré netreba vysvetľovať.

Čo je pre Teba v živote najdôležitejšie?

U mňa sú to dve veci. Je to tvorivosť a láska. Niekedy sa zdá, že jedna vec nemôže byť bez tej druhej, ale to nie je pravda. Keď človek napríklad nemá lásku, snaží sa investovať svoje sily do práce. Začne tvoriť a to ho teší. Začne byť veselší a ľahšie nájde lásku. Platí to aj opačne. S láskou začne byť človek prirodzene tvorivý.

Ako vníma Tvoje úspechy rodina?

Môj brat sa napríklad ku mne na koncerte nepriznáva, lebo sa bojí, že ak by som sa pomýlila, alebo by sa mi koncert nevydaril, musel by sa za mňa hanbiť. Mama je zase na mňa veľmi pyšná.

Na koncertoch nehráš sama. Na perkusiách Ťa sprevádza Ozo z Lunárnych Legiend. Ako funguje táto spolupráca?

Ako som už spomínala na pódiu mi bolo vždy akosi smutno. Už predtým som skúšala hrať s niekoľkými hudobníkmi, ale nebolo to ono. Potom som stretla bubeníka Oza Guttlera, ktorý ma začal sprevádzať na perkusiách a naša spolupráca trvá už dva roky. Vychádzame spolu veľmi dobre.

Suí Vesan ďakujem za rozhovor a prajem veľa krásnych slnečných dní.

Slavia

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu