Smútož - nový album Cafe Edit

Vypočul si a napísal Mário Polónyi

Zdravím všetkých priaznivcov slovenskej folkovej scény. Mám na hlave slúchadlá a počúvam čisto nové CD bratislavskej kapely Café Edit. Šéf kapely Palo Pauliny nás pozval na krst a nenápadne mi tento nový výtvor strčil do ruky. Okamžite sa vo mne prebudil nebývalý zmysel pre povinnosť a túto recenziu som jednoducho napísať musel.

Katarína Goffová – spev
Zuzana Cenkerová – husle, spev
Pavol Pauliny – gitara, spev
Gašpar Šmihula – mandolína
Juraj Zelman – flauty, darbuka, cajón, spev
Matúš Teplický – kontrabas, basová gitara

Skúsim najprv zhrnúť také všeobecné veci a potom sa vrhnem na každú pieseň zvlášť. Čiže prvá vec, CD je nabité hitmi. Pod hitom pritom nemyslím pieseň, ktorá sa určite presadí vo vysielaní, ale pieseň, ktorej melódia sa mi sama od seba vynára v hlave tesne pred spaním a niekedy aj pri dlhšom vysedávaní na záchode. Druhá vec, piesne sú veľmi vkusne zaranžované. Café Edit je pomerne veľká kapela s viacerými spevákmi a melodickými nástrojmi, nemal som však dojem, že by bolo niekde niečo navyše. Dokonca aj prelínanie sól sa deje neuveriteľne hladko. Pre mňa veľké plus. Tretia vec, na niektorých miestach som mal dojem, že nie sú celkom doladené spevy. Zaujímavé, že na krste som tento dojem nemal (väčšinou to býva opačne). Tu by som len podotkol, že Antares je dnes už v podstate povinná výbava štúdia. Štvrtá vec, spevy by som možno trošku inak poriešil aj v panoráme. Niekde sú vokály rozložené pekne, ale väčšinou sa spevy nachádzajú niekde okolo stredu. Výsledok je potom trochu plochý. Poklonu si zaslúži aj obal a jeho grafické stvárnenie, osoba zodpovedná za tento počin je však mimoriadne plachá a neželá si, aby sa o jej meno otierali kadejaké recenzentské klávesnice. Zožeňte si a kochajte sa.

1. Café Edit – skutočná oslavná pieseň na kaviareň, v ktorej kapela vznikla. Z piesne cítiť ozajstnú lásku k tomuto miestu, škoda len, že kaviareň už neexistuje. Na dobro si tu zahral pán zvukový režisér Peter Szabados.
2. Koniec všetkých dní – krásna, harmonicky bohatá pieseň (môj osobný favorit). Na chytľavej gitarovej linke stoja všetky ostatné nástroje a nádherne sa dopĺňajú.
3. Obrátiš list – Prefíkaná gitara na začiatku vyzerá, že hrá nepravidelný rytmus. Potom sa však bezpečne nájdem v štvorštvrťáku. Pekná, nevtieravá mandolína. Presná, dôrazná basa v refréne.
4. Zátišie – Krásny text, akoby popis obrazu. Palov spev trošku neladí. V niektorých veršoch obrátené prízvuky (...tá káva je studená...).
5. Vandrovali hudci – pekný zvuk basy na začiatku. Tu mám jednu výhradu v porovnaní so živou verziou počas krstu: v texte je verš „...dotkneš sa jej, zaznie tón“. Na slove tón sa pri živom hraní ozval intenzívny „TÓN“, ako keď vyletí hlasitosť do červeného, ale ešte nechrčí. Na nahrávke tento efekt takmer zaniká. Škoda, lebo podľa mňa je to významný hudobný moment. Inak pekná pieseň.
6. Andy’s ride – inštrumentálny cover, pomerne rýchly. Dokonca by som povedal, že trochu nad kapelné sily. Počuť to hlavne pri mandolíne a pri flaute. Na vynechané, zle zahrané a zamlčané tóny som si zvykol až po viacerých vypočutiach. V druhej polovici sa objavuje drumbľa. Príjemné ozvláštnenie.
7. Píšťalka – unisono mandolíny a flauty, neskôr dokonca aj huslí. Parádny trik, ktorý som chválil už na prvom albume (ešte bez huslí). Opäť drumbľa. Rozpačitý záver.
8. Zase spíš – pekná jemná balada. Zaujímavým prvkom je husľové ostináto. Nebýva zvykom, že by melodický nástroj vystupoval vo funkcii zvukového tmelu. Možno by som husle trošku stíšil. Pekne vykomponovaná modulácia. Ehm, rozpačitý záver.
9. Šibeničky – výrazne folklórna atmosféra. Spevy sa na niektorých miestach prepadávajú do nespievateľných hĺbok, pridal by som ešte zo dva svetlejšie vokály.
10. V cudzej vojne – jeden z hitov albumu. Silný protivojnový text, už na krste som si potajomky utrel slzu. Zaujímavé, že ide o jednu z dlhších piesní, ale prehrávačom preletí ako vietor. To je tiež znak hitu.
11. Apple press/Apple cart – druhá inštrumentálka s írskym nádychom. Veľmi dobre zvládnuté a pekne zaranžované. Dobre znie aj unisono huslí a mandolíny, ostrá mandolína pretína ťahavé husľové tóny. Pekné. Na konci samozrejme osvedčená trojkombinácia flauta – mandolína – husle.
12. Here it is – text Leonarda Cohena zhudobnila huslistka Zuzka Cenkerová. Na prvé počutie istá podoba s piesňou Greensleeves. Príjemný súzvuk Zuzkinho a Kaškinho hlasu. Angličtina trošku znásilnená, alebo možno iba presiaknutá prízvukom zo Škótskej vysočiny. Na konci vokálneho partu sa mi zdalo, že sa hlasy ako keby funkčne aj hlasitostne pobili. Pekne rytmizovaná basa na konci.

Takže to je všetko, priatelia. Rád by som ešte nakoniec dodal, že napriek všetkým nedostatkom, ktoré som na jednotlivých piesňach s námahou ponachádzal, mám vo svojej hudobnej knižnici ďalší hodnotný kúsok a zatiaľ si ho opakovane púšťam len z čistej radosti. Očakávam, že radosť mi po nejakom čase zapadne prachom, preto som si na tento účel nachystal prachovku. Smútož si zaslúži pravidelnú údržbu.

Mário Polónyi

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu