Solares - demosnímka

Folkové kapely na Slovensku sa netešia nijakému záujmu médií ani vydavateľstiev. Napriek tomu pomerne málo kapiel chápe prostý fakt, že keď sa nepostará sama, nepostará sa o jej zviditeľnenie nikto. Že jednoducho nepríde princ na bielom koni, aby svojím bozkom vyčaril zo žabiaka Superstar. O to viac ma teší, keď dostanem do rúk demosnímku kapely, ktorá sa chce prezentovať a navyše aj má čím.

Cédéčko s jednoduchým názvom „Solares“ ma zaujalo už jednoduchým, pritom vkusným obalom. Áno, aj pri demosnímke sa oplatí venovať trochu úsilia obalu. Čiernobiele fotografie členov kapely na pozadí opadaného lístia, celé je to ladené do akéhosi sépiového odtieňa. Nechýba zoznam skladieb s ich dĺžkou, zloženie kapely, meno autora a ďalšie informácie. Na moje prekvapenie chýba kontakt na kapelu. Že by spoľahnutie sa, že kto bude chcieť, kapelu si nájde?

Všetky štyri pesničky sú dielom Zuzky Andrisovej. Aby sme si rozumeli, hovoríme o kapele, ktorej priemerný vek ešte nedosiahol plnoletosti. Zuzka sama začala písať pesničky v čase, keď decká obyčajne ešte čítajú Harryho Pottera, či Timura a jeho družinu. Autorské ceny zo Senického kľúčika hovoria čosi o nádejnej autorke textov, ktoré vždy presne korešpondovali s myslením v danom veku. Nepôsobí totižto dobre, keď adolescent v piesni žiali za premárneným životom, ani keď zmaľovaná speváčka v dôchodkovom veku v televízii jasá, že má na vojne šohajíčka.

No a Zuzkine texty boli o kamarátovi na skejtboarde a vôbec o veciach, ktoré k nej akosi pasovali. Dnes mladá dáma píše síce už o inom, ale stále sú jej texty primerané jej aj celej kapele.

V skupine Solares obstarávajú spev Ivka Kubačková a Luboš Záň. Je to zaujímavá kombinácia. Ivka sa štylizuje často do surového, až brutálneho výrazu, kým Ľuboš je ten „dobrý“. No, je to neobvyklé, ale znie to dobre a je to iste lepšie, než keby boli obaja sladkí.

Inštrumentálny doprovod je presný a zvládnutý. Basgitara Ajky Spišákovej je dobre zmáknutá a Zuzka je dobrá doprovodná gitaristka. Je tu však jedno „ale“. Solares si trúfa na živšie, ba aj tvrdšie rytmy. Tie však s jednou doprovodnou gitarou a akokoľvek šikovnou basou vyznievajú akosi chudobne. Ešte by to čosi chcelo. Či už nejaké perkusie, alebo ešte jednu gitaru s iným zvukom či sólami. Tá muzika má pomerne blízko k nejakému popíku. To nie je, prosím, pejoratívum, pretože kto z nás neodrástol aj na Eláne, Queen, Beatles či Moduse a pod., nech hodí kameňom... No a keď to má byť rytmická muzika, tak by zniesla byť trochu bohatšia.

Čo samotné pesničky? Prvá je o páde z neba, vlastne je to vyznanie milovanej žene. Je to snáď trochu banálna téma, ale snaha uchopiť ju neoplieskaným spôsobom mi pripadá úspešná. Pesnička „Nad hladinou“ vyniesla Zuzke autorskú cenu na súťaži Kremnické Laso 2005. Opäť duet ženy a muža. Poetické zamyslenie. Striedanie rytmov. A počujem husle. Jednoduché, ale účelné. Pravdupovediac, Solares má takú superhuslistku, že by nepochybne zniesla aj premakanejší part, ktorý by pesničke dodal priestor. Husle majú oveľa väčší rozsah, než sme v tejto peknej pesničke počuli.

Pesnička „Osud“ má úvod trochu pridlhý na to, že kapela je inštrumentálne trochu chudobná, ako som už vyššie písal. Na to je jednoduchý recept. Vypustiť zo skladieb všetko, čo je tam len pre nahnanie sekúnd. V zásade toto je problém celej pesničky. Napriek tomu, že má živý rytmus, mohla by byť menej monotónna.

Dialóg „V tme“ je opäť hlbokomyseľný, plný symbolov. Je to o tom, čo všetko sa dá robiť v tme, pritom zdôrazňujem že to vôbec nie je o veciach, ktoré nás obvykle napadnú. Napríklad v tme sa dá rozmýšľať o sebe, o tom druhom, o tom, čo je medzi nami a pod. Ale vypočujte si to sami, nebudem vyzrádzať. Pri pesničke „Život“ ma napadá, že tento rytmus som na tomto cédéčku už počul viackrát. Opať zamyslenie sa, tentoraz nad životom a ako s ním naložiť. Môže byť, ale spievať si to nebudem.

Dobrým záverom cédéčka je pesnička „V oblakoch“. Už samotný úvodný slogan „Ak dáku nádej mám, tak ju chcem využiť“ je celkom vydarený. No a k tejto pesničke už viac nenapíšem, opakoval by som sa.

Vzhľadom na to, že sa jedná o nahrávku z koncertu, oceňujem zvukárovu prácu, ale aj veľmi dobrý výkon kapely. V štúdiu to dokáže zbastliť kadekto, ale zahrať to na prvý raz dobre a vyvážene, to je makačka.

Niekomu sa môže zdať, že priveľa frflem a že „veď sú to ešte skoro deti...“ To je síce pravda, ale svojou muzikou už vyrástli medzi dospelákov a my, publikum od nich preto očakávame viac, ako od folkových iskričiek.

Cédéčko Solares neodkladám. Občas si ho vypočujem a až bude mať Solares niekde blízko koncert (dúfam, že bude), pôjdem si vypočuť o koľko zase Zuzka a jej partia vyrástli. Ak vydržia a nerozutekajú sa z Dolného Kubína kdekade po svete, sledujeme začiatok kariéry dobrej folkovej kapely.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu