Stopom z Francúzska na čas? kedykoľvek! Časť 1.

 Je štvrtok 6.augusta 2009, slnečné ráno. Po stredajšom krásnom vrchole Mont Blancu zostupujem z táboriska cca 3400 mnm do kempu v Chamonix. Na Druhý deň (piatok) večer účinkuje moja kapela na festivale alternatívnej hudby kdesi za Námestovom a ja prehodnocujem možnosti, ako tento koncert stihnúť, keďže moju úlohu na kopci som splnil a na programe máme už len oslavu a voľný deň. Jedna partia kamarátov s voľným miestom v aute odišla v stredu, ďalšia sa chystá až v piatok na obed, naši opustia toto horské mestečko až v sobotu. Hromadná doprava kvôli cene nedostáva výraznú šancu. Do miesta koncertu je to niečo cez 1500 kilometrov a do nášho vystúpenia viac ako 30 hodín. Pri troche šťastia to v pohodičke dám stopom za 20 hodín. Po operatívnej porade v kempe so Sanchom, čoby druhým sprievodcom, balím do malého batoha len nevyhnutné veci na stopa domov. Spacák, karimatku, mikinu, pršiplášť, jednu konzervu a fľašu vody. Cestou na výpadovku ešte v obchode kúpim najdrahšiu najlacnejšiu francúzsku bagetu k tej konzerve za niečo viac ako 2 Euro a stopársky maratón môže začať.

 Sú tri poobede, slniečko pekne svieti a ja na výpadovke zo Chamonix vysmiaty s tabuľkou CH čakám na prvého dobráka. Asi hodinu. Zastavuje autíčko na štýl Fiat Panda. Chlapík na otázku, či ide do švajcu kývne, tak spokojný nasadám. Na palubovke predo mnou má papierový košíček s niekoľkými malinami. Dozvedám sa, že ich pestuje v neďalekej dedine a práve bol po doline predať úrodu a toto je zvyšok, čo mu ostal. Vtedy som nadobudol neistý pocit, že sa asi neodveziem veľmi ďaleko... Ponúka ma nimi, zo slušnosti si beriem 2 -3 a veľmi chválim. Moja intuícia bohužiaľ nesklamala a asi o 15 km v horách zastavuje a vraví, že tu odbáča na svoju farmu. Našťastie je tu širšia cesta a dokonca aj poloplné parkovisko. Pri vystupovaní mi podaroval maliny, ktoré som držal celú cestu v ruke. Keď zmizol, vrhol som sa na ne ako Čenkovej najstarší.

 Na ceste je v celku premávka, už v podstate niet iného smeru ako na Švajčiarsko, tak dúfam, že čoskoro niečo chytím. Chvíľu si krátim cmúľaním tik - takov. Tá chvíľa trvala až do posledného cukríka z XXL krabičky. Vo chvíli, keď som začal premýšľať, že sa mi stopárska smola lepí na tabuľky, zabrzdila Toyota Auris. Upravená zachovalá teta pred päťdesiatkou mi vraví, že ma môže priblížiť ku diaľnici na východ, asi 40km. Teším sa. Neskôr počas cesty som z nášho rozhovoru nadobudol dojem, že keby jej poviem, že som taký hladný, že nemám ani kde spať, tak mi ponúkne ako bonus aj trochu lásky k tomu. Mával som podobné stopárske sny: dvadsaťpäť ročná sexuálna násilníčka ma zatiahne kdesi na lesnú cestu... Ej keby som ju stopol pred 20 rokmi!

 S výbornou náladou vystupujem na kruháči v Montreaux, prvom švajčiarskom meste, kde je parádna prípojka na diaľnicu a slušne veľa áut. Optimisticky kreslím tabuľku ZH (Zürich) slnko už zašlo za hory, ale ešte je parádne vidno. Je polovica augusta, tak počítam že svetlo bude do deviatej - pol desiatej. Moje očakávania a predstavy o hladkom priebehu stopovania na tomto mieste sa stratili asi o hodinu, keď som tam stále stepoval a zatiaľ nikto nič. „Ale čo, už bolo aj horšie.“ Vravím si a o chvíľu sa v audine usmievam na veľmi sympatickú dievčinu v mojom veku. Dozvedám s, že je grafická dizajnérka v reklamke a popri tom psychologická podpora v akomsi sociálnom centre. Po príjemnej cca hodinke vystupujem neďaleko Lausanne, do Zürichu je to myslím 150km. Mám ešte tak pol hoďku denného svetla, vyberám si miesto pod lampou za križovatkou na diaľnicu.

 Zas som tam stvrdol asi hodinu, sakra. Bola už celkom tma a už som sa obzeral po neďalekých kríkoch, kde to asi rozbalím na noc, keď zastavuje Volvo C90 a v ňom milý pár v strednom veku. Nechce sa im veriť, že idem do Bratislavy takto proti noci, tak som im vyrozprával niekoľko podobných zážitkov o tom, že naozaj JE to možné. Vyhadzujú ma o jedenástej večer na veľmi hlučnej pumpe na ešte hlučnejšej diaľnici za Zürichom. Tu už začínam mať obavy aj o ten nocľah, nieto ešte o stopa. Asi o sedem minút sedím v ďalšom voze s mladým týpkom a cieľom na pumpe asi o 100km ďalej. Šťastie je veru vrtkavé.

 Pumpa je niečo po polnoci prázdna, aj diaľnica tichšia. Mám pred sebou asi 1000 km a cca 20 hodín do koncertu. Zatiaľ som jedol len tie maliny a tic-tacy, takže tu som sa rozhodol pre večeru. Sem tam niekto prejde, aj zastaví a spýta sa na môj smer, ale všetci idú len do najbližšieho mesta. Čakám asi do pol druhej, potom sa rozhodujem, že si pospím tri – štyri hoďky a pofičím ďalej, keď sa pohnú kamióny, ktorých je plné parkovisko. Vbehol som do neďalekých kríkov, pripravil spanie, nastavil budík a viac si nepamätám.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.