Strunobranie 2003 – výberové kolo, Stupava

Môj výklad vzniku názvu pre tento festival je, že organizátori sa nechali inšpirovať slovkom vinobranie. Že tieto dve pomenovania súvisia, potvrdilo tohtoročné výberové kolo Strunobrania v Stupave - každý účinkujúci dostal ako "pozornosť podniku" fľašku vína. :-) Ale to som vlastne začala tam, kde som nemala... Tak poďme pekne po poriadku.Zopár čísel na úvod: 8. 5. 2003 o 15.00 hod (aj nejaké drobné, veď to poznáte) v Stupave odštartovalo jedno z výberových kôl na celoštátny festival country, folkovej, trampskej a bluegrassovej hudby Strunobranie, ktorý sa uskutoční v júli v Banskej Štiavnici. Odvahu prihlásiť sa nabralo niekoľko skupín a sólistov, tak som si dovolila ku každému menu pripísať zopár poznámok, dúfam, že sa medzi nimi nenazbiera priveľa pomstychtivých jedincov...

Glanis – folková skupina s tradičným obsadením – gitary, basa, husle, perkusie, flauta. Ich silnou stránkou sú nápadné a prepracované vokály, hneď v prvej pesničke pripravilo príjemnú atmosféru sólo na husle a v takomto duchu sa nieslo celé ich vystúpenie.

Po 9-člennom Glanise bolo zrazu na pódiu veľa miesta; pesničkár Miroslav Ďuriš si ako výpomocnú silu na spievanie priviedol aj manželku Mariannu. Miro má pekný hlboký hlas, ženský vokál jeho pesničky trochu ozvláštnil.

S nástupom Gidrablue z Budmeríc sa pokojné folkové vody rozvírili country rytmom. Chlapské heslo, že ženám do rúk basgitara nepatrí, ignoruje nežná členka tejto skupiny, ktorá pre mužskú časť publika určite nebola nezaujímavá.

Nástrojové zloženie gitara, banjo, kontrabas a bicie by mohlo evokovať pokračovanie v hudobnej línii, ktorú načala predchádzajúca skupina, no kapela Tu v dome seba v autocharakteristike nazvala „alternatívnym folkom“. Môžem súhlasiť. Okrem vlastných textov zhudobňujú/ovali básnikov zvučných mien – Ch. Morgensterna, J. Seiferta či I. Kraska. Veeeľmo fajná muzika.

S príchodom Milana Brachňáka sa Strunobranie otočilo opäť iným smerom. Pri štýle etno sa mi v mysli vždy vybaví x-členná skupina ľudí s kadejakými neznámymi a podivnými nástrojmi, ktoré vytvárajú špecifickú atmosféru. Toto všetko si Milan sám priniesol v jedinej gitare, čo je celkom slušný výkon.

Acoustic Flash ešte neexistujú dlho, ale odvtedy, ako dali o sebe vedieť, žnú úspechy. Dôvodom je aj ich netradičné predvedenie bluegrassu. Keď napíšem, že inšpirácie čerpajú aj z Deža Ursinyho, možno obe strany (ursinyovská aj bluegrassovská) neveriacky pokrútia hlavami, ako to ide dokopy. Ide to.

Duo Plameň a Alan napriek tomu, že na prvý pohľad s trampmi nemajú nič spoločné, hrajú trampskú hudbu, čím bolo stupavské Strunobranie zrôznorodené aj o tento folku príbuzný žáner.

Mário Polónyi je nápadný všetkým možným – zjavom, hlasom, hrou na gitare, hudbou i textami, pri ktorých niekedy behá mráz po chrbte; za zmienku stojí aj prirodzenosť, s akou vystupoval. Prvý z pesničkárov na tohtoročnom Strunobraní, ktorý ma doslova priklincoval o stoličku.

Zdravý spánok – skupina, o ktorej sa dá povedať, že hrá čistý folk. Je to príjemná folková muzička bez akýchkoľvek úletov do iných hudobných štýlov.

Peter Piatko a Milan Haško – Peťo je ďalší z pesničkárov, ktorý prináša aj čosi nové a nepočuté. Jeho veselo-smutné piesne plné slovných hračiek so zaujímavými melódiami sú ochutené husličkami.

Blue Style – jediná domáca kapela. Názov napovedá, že ide o bluegrass, svojou hudbou sa im dokonca podarilo roztancovať niekoľkých okolosediacich.

Barbora Hašková mala pôvodne vystúpiť s gitaristom Kristiánom, prišla však sama a bola tak trochu pionierkou z radov pesničkárok – ako jediná z nich na stupavskom výberovom kole. Má prevažne anglické pesničky a to, že možno nie každý angličtine rozumie, vôbec nevadí, úplne stačí, keď sa započúvate do jej krásneho hlasu. Ďalší klinec do stoličky.

Už pred začiatkom Strunobrania sa tu s gitarou potulovala známa postavička z pesničkárskych kruhov a pravidelný účinkujúci na minuloročných Strunobraniach, Ivo Weiss - Had, a pritom nebol na zozname vystupujúcich. Odpoveď, čo tu robí, prišla, keď sa zjavil s tromi 15-ročnými chalanmi ako líder skupiny Vydratý infekt. Oceňujem Hadov zmysel pre humor a úlety najrôznejšieho druhu, ale nie som si istá, či to, čo s chalanmi predviedol, patrilo práve sem.

Pokojný večer na Stupavu sadal a vtedy sa dochumelila Metelica, chumelilo sa však aj mne a posledný autobus nečaká, tak som nechala Strunobranie za chrbtom a prvé vločky Metelice som cítila už len na diaľku.

Na programe boli ešte Karpatské horké, Country dostavník a Modrí jazdci, názvy posledných dvoch nenechajú nikoho na pochybách, o aký štýl ide.

V Stupave sa tohto roku vytrúsilo z každého rožka troška – „tradičný“ či „alternatívny“ folk, trampská i etno hudba, country, bluegrass, pesničkári rôzneho razenia. Asi nebude jednoduché vyberať. Tu sú tie mená, ktorým bolo právo posledného slova zverené - Dagmar Očenášová z Národného osvetového centra Bratislava; Ján Palkovič z Rádia Regina; bývalý člen folkovej skupiny Jasoň Peter Remeník zo žilinského konzervatória.
A pre úplnosť - moderoval Pavol Hraška a o toto výberové kolo sa "starala" Janka Hnátová z MOS Pezinok.

kačica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu