Suzanne Vega

Ak by sme sa pokúšali stopovať umelecké i osobné osudy mladých žien, ktoré vyniesla na výslnie popularity vlna folkového revivalu polovice osemdesiatych rokov, museli by sme konštatovať, že boli ešte rozmanitejšie, ako ich hudba. Rebelantská Michelle Shockedová sa po neúspešnej koketérii so swingom a dlhom, neúspešnom boji so svojou gramofirmou akoby celkom vytratila zo scény a jej posledný album Good News vyšiel len limitovanom náklade 2 500 kusov; čierna Tracy Chapmanová síce ďalej hrá a tvorí, ale akoby sa zľakla vlastného úspechu a jej súčasné piesne sú skôr príjemné náladové popevky, než burcujúce protestsongy z minulých platní. A život i tvorba krehkej Suzanne Vega pripomínajú krivku sínusoidu s príslovečnými vrcholmi i pádmi. Pritom práve jej nahrávky stáli na začiatku folkového boomu konca osemdesiatych rokov a jej úspech prekliesnil cestu ďalším pesničkárkam ako sú - popri už spomínaných - Edie Brickellová, Tony Childsová alebo Melissa Etheridgeová.

Suzanne Vega vyrastala v New Yorku, v rodine Portorikánca a svojej nemecko-švédskej matky. O platnosti príslovia, že matka je vždy istá, ale s otcom to už tak jednoznačne nikdy nie je, sa presvedčila veľmi skoro - ešte ako dieťa sa dozvedela, že Ed Vega je vlastne jej otčim a to vysvetľovalo aj skutočnosť, prečo krehká blonďatá Suzanne sa tak veľmi líši od jej snedých a čiernovlasých súrodencov. "Musela som prehodnotiť svoju celú identitu," zhodnotila v jednom rozhovore Suzanne svoje nečakané zistenie. "Manželstvá belošky a Portorikánca neboli v tých časoch veľmi obvyklé a ja som v podstate vždy bola pyšná na svoj portorikánsky pôvod. A zrazu som zistila, že som biela... Dlho som si to odmietala pripustiť..."

Inak sa ale mladá Suzanne na otčima sťažovať nemohla. Navzdory drsnému okoliu sa v rodine básnika, spisovateľa a učiteľa Eda Vegu rozprestierala harmónia, muzicírovalo sa, deti vyrastali v prostredí, kde "vládla" literatúra a hudba - predovšetkým folková. Prvé akordy ju naučil Ed Vega, ďalšie si sama naštudovala podľa platní Petea Seegera, Woody Guthrieho, Joan Baezovej, Judy Collinsovej, Paula Simona a jednoho z jej veľkých vzorov, kanadského pesničkára Leonarda Cohena. Ostatne aj jej prvé vystúpenie má nádych správnej folkovej legendy, keď si ju - ešte ako malé dieťa - počas koncert v Carnegie Hall posadil na kolená slávny Pete Seeger a spolu zaspievali detskú pesničku.

Potom nasledovali štúdia na univerzite, kde sa venovala tancu, ale zároveň aj prvé koncerty vo folkových kluboch. Napriek tomu, že v Greenwich Village bolo množstvo príležitostí na hranie, nebolo to ani tak veľmi o hudbe, ako skôr o zápase s trémou a zástupom návštevníkov, ktorí sa venovali viac jedlu a rozhovorom než sústredenému počúvaniu. Napriek tomu, že repertoár obvykle tvorili predovšetkým folkové štandardy, Suzanne sa pokúšala sem tam uplatniť aj niektoré z vlastných skladieb. Pre introvertnú speváčku to bol neustály boj medzi nesmelosťou a túžbou sa presadiť. "Niečo vo mne stále hovorilo - možno sa ti to nepáči, ale sama vieš, že je to potrebné. Tak už prestaň s tými pochybnosťami."

Dôležitým zlom sa odohral v roku 1979. Suzanne Vega navštívila koncert "krstného otca" punku, Lou Reeda. "Jeho vystupovanie a jeho piesne ma šokovali. Bol to prvý umelec, ktorý poznal život a podmienky, v akých som rástla, konfliktné vzťahy na ulici a boj o prežitie v ghette. Pochopila som, že chcem písať o týchto veciach - o živote v podzemí, o žobrákoch, opustených ľuďoch, o týraných deťoch. Spojenie folku a reedovského minimalizmu sa mi vrylo do duše. Vtedy som pochopila, že aj naďalej môžem byť folkovou pesničkárkou, ale zároveň akoby sa vo mne otvorila nová kapitola."

Keď ani dvojročné obohrávanie v puboch k ničomu neviedlo, Suzanne sa rozhodla obísť tradičnú trasu pub - folkový klub - nahrávacia spoločnosť a poslala pásku s nahrávkami priamo do firmy A&M. Zúfalé odhodlanie prinieslo nečakaný výsledok. Scoutka firmy Nancy Jeffriesová najprv považovala pesničkárku za jednu z mnohých mladých mladých žien s gitarou, ale čosi ju zaujalo - dokonca až tak, že sa odhodlala prakticky proti vôli vlastných šéfov presadiť vydanie debutného albumu, nazvaného lakonicky len menom speváčky.

V časoch, kedy v americkej hudbe vládol punk a Nová vlna, firma nepovažovala nový titul za žiadne veľké víťazstvo. "Predá sa ho nanajvýš tak 30 000 kusov," pesimisticky odhadovalo šance marketingové oddelenie. Výsledky predaja však všetkým vyrazili dych. 250 000 platní sa predalo len v Štátoch, ďalších 500 000 za hranicami. V Británii pieseň Marlene On The Wall bodovala aj ako singel a renomovaný hudobný časopis Rolling Stone zaradil eponymný debut medzi stovku najlepších platní osemdesiatych rokov.

Podobný, dokonca ešte väčší úspech zožal druhý album Solitude Standing (1987). Na fenomenálnom úspechu sa podpísali predovšetkým piesne Luka a Tom´s Dinner. Ak Suzanne Vega hovorila v prípade koncertu Lou Reeda o otváraní kapitol, platilo to aj v súvislosti s piesňou Tom´s Dinner. Krehkú, len a capella spievanú pesničku dostali do rúk dvaja raperi, sample z nej obohatili elektronikou a z folkovej piesne sa stal tanečný hit sezóny. Remix zaujal aj ľudí, ktorí by inak folk s prehľadom odzívali, takže to, že Suzanne presvedčila vlastnú firmu, aby pôvodne ilegálnu nahrávku vydala, malo nesporný význam.

Ak dovtedy mala Suzannina kariéra vzostupný trend, pád prišiel s tretím albumom Days Of Open Hand. Model krehkej pesničkárky s gitarou sa zdal byť vyčerpaný a preto sa speváčka rozhodla k razantnému obratu. Producent Michell Froom, známy spoluprácou s tak rozmanitými umelcami ako Elvis Costello, Crowded House, Pretenders alebo Los Lobos sa na jej piesne pozrel z celkom iného uhla, akustické nástroje nahradil elektronikou, introvertnú atmosféru nepokojnou rytmikou. Platňa 99.9o F síce získala cenu New York Music Award ako Album roka, ale - inak naozaj nádherné a nápadité nahrávky - akoby boli určené pre iné publikum. To sa ukázalo pri ďalšej, podobne aranžovanej platni Nine Objects Of Desire. Ak speváčkino dovtedajšie publikum celkom neprijalo 99.9o F, k ďalšiej platni sa pomerne chladne postavili aj noví priaznivci, ktorí sa pôvodne nechali nalákať na netradičný mix chladnej elektroniky a vrúcneho pesničkárstva. Navyše sa celkom rozsypal aj Suzannin súkromný život.

Michell Froom nebol len aranžérom platní, ale počas nahrávania 99.9o F medzi speváčkou a producentom vznikol vzťah, ktorý nezostal iba v hudobnej rovine. "Ja som bola frustrovaná z mojej kariéry a života a Michell bol na tom podobne. Rozhodli sme sa, že tieto naše dve zúfalstvá spojíme a verili sme, že to vyjde. Bolo to čosi ako nájsť partnera v zločine." Že to nie sú najpevnejšie základy pre rodinný vzťah sa ukázalo o pár rokov. Rozpad manželstva mal za následok aj úplný rozvrat v speváčkinom živote, v jej tvorbe a koniec koncov aj v koncertnej kariére. Sama neverila, že sa ešte niekedy dokáže zmobilizovať k vystupovaniu a nahrávaniu.

Trvalo päť rokov, než sa Suzanne Vega dokázala odhodlať k práci na novej platni. Na rozdiel od excentrického a dominantného Michella Frooma tentoraz našla spriaznenú dušu v empatickom veteránovi Rupertovi Hineovi. Ten dokázal vytiahnuť na povrch všetko to, čo Suzanne Vega roky skrývala za elektronikou - ženskú krehkosť a osamelosť, ale zároveň aj krásu komorného spevu i akustickej gitary, len jemne prifarbenej elektrickými nástrojmi - a spoločne tak vytvorili nový album Songs In Red And Grey, ktorý nadväzuje na najlepšie platne Suzanninej kariéry a zaslúžene ju opäť vracia na výslnie folkrockovej hudby.

Miloš Janoušek
písané pre Folknet.host.sk a CFT

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu