Tiché vody 2004

4. september 2004 patril už avizovanému festivalu Tiché vody v Tlmačoch (okr. Levice), ktorý plynul pod „taktovkou“ začínajúceho organizátora a trochu pokročilejšieho pesničkára Stana Kalmana. Festival, v podtitule pesničkársky, pojal do svojho programu aj dve kapely. O Stanovi Kalmanovi je známe, a mala som možnosť presvedčiť sa o tom niekoľkokrát, že zo svojej gitary i zo seba vie toho „vymlátiť“ veľa, tentokrát, možno i pre veci s organizovaním súvisiace, nebolo jeho vystúpenie také suverénne ako inokedy...
Kosťa zo Zvolena sa snažil potvrdiť v zákulisí i verejne kolujúce názory, že folk je vlastne punk a priznal sa, že jeho Zhnité kvety sú pôvodne punková skladba. Najviac asi v ušiach rezonovala Zlatá brána, no neuškodilo by, keby autor pri interpretácii svojich skladieb vložil do toho „viac života“.
Špeciálnou kapitolou v programe Tichých vôd bol potulný „klejklíř“ Timur z Tadžikistanu. Na pódium sa dostal na poslednú chvíľu, mal skrátka smolu, že oňho pred kulturákom zakoplo všadesliediace oko pána organizátora. Timur, pripomínajúci stredovekého trubadúra – s dvoma flautami a rolničkami pripevnenými na topánkach, ignoroval techniku a striedavo na jednej alebo druhej flaute, či dokonca na oboch naraz odohral všetko možné od barokovej hudby cez anglické ľudové piesne až po vlastnú tvorbu. Úspešne.
Takmer domáci Lesní Škriatkovia (Levice) odštartovali svoj part po veľavýznamnom basákovom geste (vyplazený jazyk) iniciovanom výkrikom z publika: „Ten basgitarista – ten k vám nepatrí!“ Ich početný fanklub dával hlasno najavo svoju prítomnosť a prekvapením „pre pamätníkov“ bolo spoluvystúpenie bývalého škriatkovského banjistu Martina Šútovca.
Po Škriatkoch sa privalila druhá vlna pesničkárov na čele s ďalším „domácim“ – Levičanom Frťom. S prívlastkom začínajúci pesničkár súhlasím, Frťo má čo robiť, aby svojimi nie príliš originálnymi témami a slovnými spojeniami zaujal aj širší okruh divákov, nie iba svojich známych.
Mala som pocit, akoby sa festival skončil už Veronikou Lendelovou, a to nie ani tak preto, že po jej vystúpení sa väčšina publika odobrala preč, ale preto, že spomedzi všetkých účinkujúcich ako jediná dokázala prítomných doslova priklincovať k stoličke, podaktorí dokonca zabudli zatvoriť ústa, a tromfla aj všetkých prítomných chlapov-pesničkárov. :-) Nakoniec sa jej publikum podarilo odklincovať Tyroláckou, kde jej „jó-la-lá-di-di ku-kuk“ kukalo spolu s ňou niekoľko desiatok divákov. Zdá sa, že Veronika sa po každom vystúpení zlepšuje, a nemožno opomínať ani jej zväčšujúcu sa kôpku kvalitných piesní.
Peter Piatko sa už musel uspokojiť len s hŕbkou najvernejších, ktorých mu Veronika nechala, a napriek niekoľkým kiksom, od ktorých si na vystúpeniach akosi nevie odvyknúť, koncert sa mu celkom vydaril.
V origináli štvorica, v ten večer trojica Tu v dome bez bubeníka, ale s naprogramovanými bicími, mohla a mala festival zaklincovať. Mali nenechať kameň na kameni a kábel na kábli. Mali. Niekoľko nepriaznivých okolností (príšerný zvuk, pokročilá nočná hodina a pod.) spôsobilo, že svoj pobyt na pódiu radikálne skrátili. Škoda.

Tak takýto bol 1. ročník Tichých vôd. Mal svoje klady aj chyby. Na to, že bol prvým väčším organizátorským pokusom a na to, že sa zaobišiel bez sponzorských darov, sa vydaril. Zlepšovať však ešte je čo.

Kačica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu