Tlačová konferencia so Suzanne Vega

Suzanne Vega je tento týždeň nosnou témou rezonujúcou v slovenskej hudobnej verejnosti. V bratislavskom PKO sa dnes (streda 18.6.2003) konala tlačová konferencia, na ktorej sme nemohli chýbať ani my. Keďže sa hovorilo o rôznych zaujímavých veciach, prinášame vám kompletný neupravovaný prepis celej konferencie a želáme príjemné čítanie.

Aké to bolo prehrabávať sa tým 19 ročným materiálom v súvislosti s vydaním najnovšieho albumu Retrospectives? Bolo to zábavné, alebo to bolo skôr o skúmaní vlastných hraníc?
Musím povedať, že to bolo pre mňa celkom ľahké dať dohromady túto kolekciu piesní. Dosť veľa času trávim na rôznych turné a po každom z nich rekapitulujem, ktoré skladby sú najobľúbenejšie, teda ktoré chcú ľudia najviac počúvať. Zistila som, že všade sú obľúbené viacmenej tie isté skladby, či už je to Tom's Diner, Luka, The Queen and The Soldier, Gypsy, Caramel a pod. Pri práci na albume som k nim pridala ešte ďalšie skladby ako napríklad Calypso a Woman On The Tier.

Albumom "Songs in Red and Grey" ste sa vrátili k akustickému soundu mierne podfarbenému elektrickými nástrojmi. Máte už predstavu o otm, ako bude vyzerať váš ďalší radový album?(Folk.sk)
Spomínaný album pre mňa predstavuje dosť výrazný míľnik. Až doteraz som mala zmluvu s jednou nahrávacou spoločnosťou a tá teraz končí. Momentálne zatiaľ nemám žiadnu zmluvu. Ďalší album teda vyjde buď po podpísaní novej zmluvy s novou nahrávacou spoločnosťou, alebo si založím sama nahrávaciu spoločnosť. Ako však bude vyzerať zvuk na novom albume vám ešte neviem presne povedať. V počítači mám rozrobených asi 25 skladieb a viem teda o čom to bude. Otázka aranžovania bude však definitvne vyriešená po tom, ako si najmem producenta a preberieme to spolu.

Jedna vec je ako album bude znieť a druhá vec je obsah. O čom teda na ňom chcete spievať?
Väčšina obsahu ďalšieho albumu bude tvorená malými príbehmi ľudí a miest. Nebude až taký osobný ako boli "Songs in Red and Gray", na ktorom môžete nájsť veľa detailov z môjho súkromného života. Žijem v New Yorku, album teda bude o tomto meste, o ľuďoch, ktorí tam žijú, o situácii po jedenástom septembri. Bola som v NY aj 11.septembra a postupne zisťujem, že táto udalosť veľmi výrazne ovplyvnila aj môj život a život mojej rodiny a priateľov. Táto udalosť sa fakticky dotkla všetkých nás a preto môžem povedať, že bude aj ústrednou témou nového albumu.

Pre svojich priaznivcov v Prahe pripravujete aj nočné autorské čítanie. Ako sa na to pripravujete?
Autorské čítanie bude prebiehať počas jednej noci v Prahe. Mám so sebou knihu, z ktorej sa chystám čítať. Nejakým zvláštnym spôsobom sa však na to nepripravujem. Autorské čítania sú sem-tam aj súčasťou mojich koncertov. Na chvíľu prestanem hrať a niečo prečítam. Na čítaní v Prahe odznejú nejaké eseje, básne, bude tam fikcia a niečo prečítam aj z novín. Bude to jediné autorské čítanie počas tohto turné.

Keď píšete, máte už vopred presne určené, že toto bude text piesne a toto zase báseň?
Dosť sa to strieda. Keď počujem nejakú výraznú melódiu ako to bolo napríkld v prípade piesne Tom's Dinner, nie je pochýb o tom, že to bude text k piesni, na ktorom práva pracujem. Inokedy sú moje nápady skôr literárneho typu a vtedy je to báseň. K nej sa snažím nájsť melódiu, ktorá by mohla tento nápad nejakým spôsobom podporiť a nakoniec aj z takýchto vecí niekedy vzniknú piesne. Píšem aj prózu alebo skôr povedané "literárne kapitoly" a v tejto súvislosti pripravujem knihu "Prekladateľ", ktorá by mala byť malým príbehom o jednom prekladateľovi, ktorý veľa cestuje, samozrejme aj prekladá a zažíva pri tom rôzne zážitky. Druhou knihou, ktorú mám v súčasnosti rozpracovanú je väčšia historická romantická próza, ktorá sa odohráva niekde v Španielsku. Je v nej veľa drámy a lásky.

Čo ste si pripravili pre bratislavských fanúšikov?
Program obsahuje staré aj nové piesne, akustické aj elektronicky podfarbené piesne, budem vystupovať sama a aj s kapelou. Mám so sebou kompletnú kapelu, takže bude to veľmi rôznorodá zmes. Už sa na to teším.

Spolupracujete s American Mavericks Radio Show. O čom je táto spolupráca?
American Mavericks Radio Show je program, v ktorom vystupujem v úlohe hostiteľky a moderátorky. Show je venovaná hudobným skladateľom tvoriacim od začiatkov 18.storočia až po súčasnosť . Hostila som tam napríklad Franka Zappu. Keďže som hostiteľkou tohto programu, môžem si vyberať rôznych zaujímavých ľudí, s ktorými sa potom bavíme. Je to veľmi zaujímavá práca. Koniec koncov, aj vy sami si to môžete vypočuť, pretože sa táto show prenáša aj prostredníctvom internetu. Ak zavítate na stránku www.musicmavericks.org, môžete si vypočuť naše vysielanie.

V čom je Suzanne Vega v roku 2003 iná od tej, ktorá bola v čase zloženia piesne Luka?
Pieseň Luka som napísala niekedy v osemdesiatom treťom, alebo v osemdesiatom štvrtom roku, čiže je to už 20 rokov. Hitom sa potom stala až niekoľko rokov neskôr. Dúfam však, že som stále rovnaký človek. Bohatšia som o skúsenosti z práce v štúdiu, skúseností z vystúpení, získala som samozrejme skúsenosti z komponovania a samozrejme nemôžem vynechať ani skúsenosti s rodinou. Mám dieťa a teda získala som skúsenosti s materstvom. Dúfam, že vďaka týmto všetkým veciam som trochu múdrejšou.

Ako vidíte hudbu súčasnosti? Nie je to viac o biznise než o umení?
Je to pravda, mnohokrát sa hudba stáva viac biznisom ako umením. Deje sa to aj u nás. Vydávateľstvá podpisujú zmluvy hlavne s umelcami, ktorí im dokážu priniesť peniaze. Bolo to tak aj s mojim vydávateľstvom. Dlho sa starali o mňa, teraz ich však už viac zaujímajú bankové účty. Niektorí umelci to riešia tak, že si zakladajú vlastné nahrávacie spoločnosti. Takýmto spôsobom sa vlastne oslobodzujú od termínov a zmlúv a môžu si pracovať v kľude na svojich veciach. ...a samozrejme v prípade úspechu aj viac zarobia. Namiesto 8%, ktoré by zarobili u vydávateľa, môžu sami sebe zarobiť 80%, čo je veľmi veľa. Takže v tomto smere je táto doba aj v niečom dobrá.

Je známe, že na svete žije viac žien ako mužov. Ako si vysvetľujete, že v oblasti folku je oveľa viac mužských interprétov ako žien?Myslíte si, že muži sú vo folku citlivejší?
Nemyslím si, že citlivosť má čo dočinenia s druhom hudby. Ak sa trochu porozhliadneme, zistíme že folkových pesničkárok ako napríklad Johny Mitchel, Tanita Tikaram, Tracy Chapman, Jewel a mnoho ďalších. Myslím si dokonca, že práve vo folku je žien oveľa viac než napríklad v rock'n'rollovej hudbe. Woody Guthrie je podľa mňa najlepším folkovým spevákom, ktorý kedy existoval. Bol veľmi silnou osobnosťou. Nebol však najlepším len kvôli tomu, že bol mužom. Bol hlavne vynikajúcim básnikom.
Od 60. rokov sa časy dosť zmenili a zmenil sa aj pomer žien a mužov v hudbe. V minulosti pôsobilo v hudbe zhruba tak 10% žien a dnes sa dá povedať, že sa to číslo môže kľudne blížiť až k 50%. Ženy si uvedomujú svoje miesto v hudbe a samozrejme dnes je aj viac možností ako sa sám presadiť.
Tiež si myslím, že dôvodom prečo sa muži viac venujú hudbe ako ženy je aj fakt, že sa nemusia tak starať o deti. Ak idem na cesty, beriem svoju dcéru so sebou. Zoberme si však napríklad Brucea Springsteena, Boba Dylana alebo Stinga. Myslíte si, že oni doma kŕmia a starajú sa o deti? Nie, oni chodia na turné, hrajú koncerty, venujú sa hudbe, cestujú a o deti sa im starajú manželky. Ak ste ženou, musíte stále dookola kŕmiť, dávať pozor, skrátka sa starať a to je dosť obtiažne.

Pamätáte sa na koncert v Carnegie Hall, keď vás Peete Seeger vytiahol na pódium a spievali ste spolu s ním detskú pesničku? Urobili ste aj vy niekedy niečo podobné? (Folk.sk)
Najprv musím povedať, že som tam vtedy nebola sama. Peete Seeger robil dobročinnú akciu v prospech školy, ktorú som navštevovala. V Carnegie Hall, kde vtedy spieval teda sedelo okolo neho 20 detí a ja som bola iba jednou z nich. Nebolo to teda tak, že on na mňa ukázal prstom a ja som prišla za ním k mikrofónu a spievali by sme spolu. Len som tam sedela a spievala podobne ako ostatné deti.
Či som niekedy urobila to isté? Nie, presne to nie. Z času načas však zoberiem nejakú skupinu aby mi robila predkapelu. Ak sa mi zapáčia, ak sa mi zapáči ich štýl a ich piesne, tak si ich pozvem na turné. Musím však povedať, že to nie je pravidlom. Je to skôr sporadické. Dokonca aj skupina (Jakub Noha Band), ktorá bude otvárať môj dnešný koncert sa vyskytla na tomto turné taktrochu netradične. Poslali nahrávku môjmu "tour managerovi", ja som si túto nahrávku vypočula, zapáčili sa mi a sú teda dnes tu. Takto teda pomáham mladým kapelám aby sa presadili. Musím však povedať, že to nerobím často.

Takže mladé kapely musia byť aktívne, ak sa chcú presadiť takýmto spôsobom? (Folk.sk)
No, nemôžem povedať, žeby som domov nosila hory CDčiek a počúvala ich po večeroch, len aby som si vybrala predkapelu na turné. Z času načas si však niektorých vypočujem a keď ma to osloví, pozvem ich.

Máte už takmer 20 rokov stále ten istý klasický účes. Neplánujete si ho zmeniť? (myslím to samozrejme v dobrom.) (Mladý muž)
Musím vás opraviť, lebo to nie je pravda. Najprv som mala veľmi dlhé vlasy, potom v osemdesiatom siedmom som si ich ostrihala nakrátko a nafarbila na blond. Nebola som však veľmi atraktívna a mnoho ľudí ma nespoznávalo, tak som sa rozhodla skoncovať s blond a prešla som naspäť k červenej (ryšavej) farbe. Túto farbu už používam asi trinásť rokov. Takisto, naposledy, keď som bola v Bratislave, som mala dlhé vlasy a dnes sú oveľa kratšie. Takže ten účes sa mení. Čo sa týka mojej ofiny, tá musí zostať, lebo bez nej by ma zase mnoho ľudí nespoznalo.

Významní americkí umelci sa často vyjadrovali k závažným politickým otázkam sveta. Myslíte si, že aj v súčasnosti má názor umelcov takú silu, aby mohol niečo zmeniť?
Myslím si, že umelci majú právo vyjadrovať sa k politickým otázkam. Nemám však rada, ak sa to robí priamočiaro. To podľa mňa nie je ani zaujímavé a ani to ničomu nepomáha. Mám rada, ak sa píše o ľuďoch nachádzajúcich sa v situáciach, ktoré môžu poukazovať na to, čo chcem povedať. Môj názor na politiku nie je tajomstvom a ak sa ma opýtate, tak vám kľudne odpoviem aj na to, koho som volila. Sama však o tom priamo nerozprávam. Myslím si tiež, že vyjadrovanie sa rečou politikov nerobí dobrotu. Dôvodom prečo sú Dylanove politické piesne také úspešné nie je v tom, že spieval o politike, ale v tom, že sú to skvelé zhudobnené básne. Používal jazyk a psôsob vyjadrovania, ktorý rozšíroval napríklad aj náš pohľad na veci politické. V 60. rokoch vzniklo niekoľko veľmi silných piesni, ktoré výrazne zasiahli verejnú mienku.
Moja odpoveď na vašu otázku teda znie, áno, umelci sa môžu a majú vyjadrovať k politickým otázkam, ale nie za každých okolností.

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu