Nachádzate sa tuV Kremnici sa Baštilo o dušu

V Kremnici sa Baštilo o dušu

janka 21 august 2002

Tak! A festival Kremnická Bašta 2002 máme za sebou. Po tejto akcii si dovolím tvrdiť, že na "správny festival" nemusia prísť desaťtisíce ľudí, aby to bolo ono. Začína nám pribúdať tzv. rodinných festivalov, s akurátnym počtom prišelcov a človek sa tu cíti ako doma. Prečo to píšem? Lebo na Kremnickej Bašte to platilo na 100%...Festival bol posadený medzi staré múry nádhernej Kremnice. Kto tu už bol isto vie, že je to jedno z najkrajších miest Slovenska a festival s ním kráča s rukou v ruke.

Celé to vypuklo v piatok 16.augusta 2002 o 18:30, príchodom Janka Kulicha na scénu. Janko sa nám pochválil novými i staršími piesňami a zistila som, že ešte stále zháňa babu ako Roman. Nuž čo, proti gustu... Po Jankovom vyrozprávaní sa medzi piesňami som na jeho miesto nastúpila ja - Jana Kúdelová. Poslucháči si možno budú tvrdiť svoje, ale mne sa hralo veľmi dobre a týmto pozdravujem pána zvukára za vynikajúcu aparatúru a odvedenú prácu, za všetkých účinkujúcich. Počas vystúpenia sa zozbierali ďalší poslucháči a zo schodíkov som klesala s dobrým pocitom. Ale to už sa na pódium predierala Žofka Kabelková ČR (držiteľka Krtečka) s jej krásne zafarbeným hlasom a s jej skoro divadelným prejavom. Žofka mala na Slovensku premiéru a nedalo sa nevšimnúť si, že sa jej tu veľmi páčilo ...očká jej žiarili ako gombičky. Kto v tejto sezóne navštívil aspoň jeden festival, celkom iste zaregistroval Petra Medveckého.
Peter má sebavedomý prejav, príjemné texty, novofolkové melódie s hradným podtónom a farbou hlasu občas pripomínajúcou Paľa Hamela (ale to len tak okrajovo). Týmto vystúpením sa ukončila pesničkárska štvorylka a na scéne sa objavila skupina Mince vo fontáne. Mince tu boli iste vo svojej koži, lebo Kremnica bola známa razením mincí a hneď oproti Mincovni je fontána. Takže ako maskot tohto mesta nám mince predviedli energické vystúpenie. Diváci mali možnosť uzrieť nový hudobný nástroj - Luciofón (bandaska, do ktorej tlčie Lucia). Neskôr už som prestala počítať vytlieskávania späť na pódium, no nakoniec sa predsa skupine podarilo prepašovať sa do hudobníckej šatne. Po skončení programu som si šla s priateľmi spraviť ďalší program. Mimochodom, ak vám čašníčka v niektorom z kremnických podnikov povie, že o 15 minút je záverečná, nemajte strach. V Kremnici 15 minút trvalo 4 hodiny...

V predpoludní som sa zobudila do krásneho slnečného dňa a program sa mohol začať. Pódium zahrievala skupina Andersen. Adriana má skúsenosti s viacerými hudobnými zoskupeniami, no tu bolo cítiť, že ako frontman kapely sa ešte len zabeháva. Štvorlístkovo-motýlie piesne príjemne otvorili dnešný druhý festivalový deň. Skupinu Tajf vedie Maroš Vojtko, ktorý má na svedomí aj organizáciu tohto festivalu. Svoje vystúpenie nám predviedli bez rozpakov a potešili ma piesňou "Posledné malé dievčatko". Po minuloročných skúsenostiach s Marošovou zbraňou zvanou "fotoaparát", som mu to teraz, pri jeho bezbrannom spievaní, patrične vrátila. Po nich začínala dosky, čo znamenajú svet, okupovať skupina Aspol. Radiarov príjemne zádumčivý hlas sa rozliehal po nádvorí a okrem jeho výborného gitaristu a klávesáka Peťa a speváčky Márie, som mu to prišla vokálne spestriť ja - Janka a basgitarové danosti predviedol Robo, zo skupiny Hrdza. Nie nadarmo sa Aspol volá tak ako sa volá. Skupina Jasoň nám prišla zaspievať v nekompletnej zostave. Až doteraz som si myslela, že speváčka Maruška má len takú obyčajnú chrípku. No keď som sa dozvedela, že jej ju priniesol bocian, tak jej absencia na pódiu bude trvať zrejme trochu dlhšie, až kým chrípka nedozrie. Týmto Maruške gratulujem :o). Bez nej to bolo máličko vokálne oslabené, no napriek tomu príjemné a ja som si s nimi potajomky pohmmkavala. Skupina Hrdza je veľkým objavom folkových pódií a som za to, že je to po kvalitatívnej stránke, skupina na veľmi vysokej úrovni. Ich tvorba sa skladá z vlastných piesní, no neopovrhnú ani úpravou ľudovej tvorby, s ingredienciami hudobnej nápadovosti. Piesne sú ethno-folkovo-ľudového razenia bez ohľadu na časopriestor a celý ich hudobný prednes podčiarkuje vynikajúca speváčka Jarka. Ak sa zúčastnite ich koncertovania, Hrdza sa do vás zažerie tak, že sa jej už (chválabohu) nezbavíte. Lesní škriatkovia nám so svojou Snehulienkou zaspievali piesne s lesnými textami a pohodovými melódiami. Neviem si pomôcť, ale líder skupiny Ďateľ na mňa stále pôsobí kŕčovitým dojmom, akoby odtiaľ chcel utiecť, pritom viem, že to nie je pravda. Po tomto pohodovom koncerte prišla skupina Rolničky. Myslím, že Rolničky si konečne našli tú správnu zostavu a ich kedysi noví členovia sú už v rýchlom rozbehu. Rolničky hrali nielen tu na pódiu, ale ak sa počas dnešného dňa niekto prešiel po Kremnici, mohol vidieť ako Rolničky hrajú pred kašnou obsypanou ľuďmi z kresťanského združenia a spievajú si jedni druhým. A aj tu na pódiu to bolo takéto spontánne. Večerný program patril zahraničným návštevám, hoci Česká republika nie je zahraničie.
Skupina Tempo di vlak hrala tak ako Žofka, na Slovensku "prvně". Hrali do už domácky vytvorenej svornej atmosféry a ako správni krtečkári predviedli kvalitné trampské vystúpenie, s dvomi vokálnymi kvetinkami. Majú príjemne melodické, vokálne veľmi dobre spracované piesne, z autorskej dielne lídra skupiny - Cowboya. Takto ustlali pelech taktiež minuloročnej čerešničke na tortičke - skupine Poupata. Poupata nám predviedli klasicky láskavé vystúpenie a nad nočnou Kremnicou sa vznášali ich vokálne rieky, so zborovým nádychom. Týmto sa ukončil festival a v ľuďoch zanechal dobrý pocit, z vynikajúco stráveného víkendu.

Na festivale ste sa mohli za plotom občerstviť, čo chválim, lebo to absolútne nerušilo priebeh festivalu. Predávali sa tu krásne drevené ručne vyrezávané výrobky, ozdoby, veľmi zaujímavé tašky a taštičky z prírodného materiálu a mne sa podarilo odfotiť Žofku Kabelkovú, ako si kabelku kupovala :o). Tento festival bol taktiež zaujímavý vysokým počtom našich folk.sk členov a chatárov (viď foto)... za prítomnosti administrátorov radiara, mňa-janky, kačice a slavie. Už len petiar tu chýbal vďaka jeho úrazu. Týmto ho svorne pozdravujeme a prajeme rýchle uzdravenie. Festival mal výbornú organizáciu, Maroš a spol. sa o nás všetkých postaral ako o najkrehkejší tovar. Tak čo, stretneme sa na budúcom ročníku?