Vandermúza 2004

Po siedmykrát sa lúka neďaleko Mostišťa v púchovskom okrese na pár dní naplnila ľudkami v oblečení rôznych odtieňov zelenej, tri dni sa niesli v znamení gitár, ohňa a kamarátskych stretnutí po dlhom roku. Vandermúza 2004. Redaktori Folk.sk sa vám pokúsia atmosféru festivalu priblížiť v nasledujúcom "puzzle" článku.


A niekoľko málo fotiek nájdete v tomto fotoalbume.

Redaktor 1 - piatok

Odštartovať úvodný program nebýva vždy vec vďačná. Uvítacie ceremónie, stavanie stanov, ochutnávanie piva a aklimatizácia nenahrávajú vždy účinkujúcim zástupy obecenstva. Aj preto mi kapela s oči roztvárajúcim názvom Krv. moz. lup. z Púchova unikla. Po nich sa už lúkou niesol príjemný barytón Mira Ďuriša podporovaný nemenej príjemným hlasom jeho polovičky Mariany. Nechýbal ani pravidelný prítomný Vašo Jánsky. Na jeho gitare bolo vidieť, že si už svoje odžila, napriek tomu fungovala bez väčších protestov. Vašo, ktorý sa priznal, že už dávno necvičil, radšej pozval na pódium svojho kamaráta Aďa Krajňáka, ktorého piesne boli mierne sentimentálnym protikladom k Vašovým vtipným skladbám (napr. O záchode) a básničkám.
Šutrák, takisto pravidelný účastník Vandermúzy, vyprodukoval trampské piesne nezriedka v jazyku našich našich západných bratov.
Peter Janků za výdatnej pomoci Oľgy ("môj druhý hlas na pódiu a prvý hlas v živote") pokojne mohol byť (mal byť?) hviezdou piatkového včera. Je očividné, že suverénny, zdravo sebavedomý pesničkár s výbornými textami a elegantne ľahkou interpretáciou je na pódium zvyknutý.
Stano Kalman (Tlmače) počastoval už väčšiu hŕbku prítomných svojimi dvoma súdkami a striedavo čaroval na tvárach úsmev (Kapustová šťava, Ako Stanko sa pod stanom stal ozajstným gentlemanom) či vrásky zamyslenia (Mame, Jurij). A striedavo začalo pod pódium pribiehať jedinci so želaniami: "A túto – túto nepoznáš? Nezahráš?" Peter Piatko splnil vlaňajší záväzok a okarínu, ktorú dostal do daru na vlaňajšej Vandermúze, vláči so sebou po vystúpeniach ako doplnkový nástroj pre svoje vtipno-vážne drobnoskladby. Možno namiesto huslí svojho bývalého spoluhráča Milana Haška, s ktorým tu vlani odohral jeden z posledných spoločných koncertov. Produkcia Paliho Siažika trochu pripomínala zašlé nedvědovské časy a podaktorým možno od nostalgie šediveli vlasy.

Potom postupne nasledovalo trio pesničkárov, ktorí úspešne čeria slovenské folkové vody už pekných pár rokov; hneď prvému z nich, Števovi Šantovi sa okrem interpretácie jemne bluesových skladieb podarilo parádne vytočiť zvukára i pobaviť prítomných fiktívno-reálnou autocharakteristikou. Radko van Tiňo (Radiar) je ďalší zo zástupu východniarov (síce už dostatočne ošľahaný prachom hlavného mesta), ktorý potvrdzuje kvalitu produkcie nebezpečne sa šíriacej z okolia metropol, ako sú Košice, Prešov či Poprad, v jeho prípade Vranov nad Topľou. Radiarov poskokan, Peter "Petiar" Lachký, sa hneď na začiatku snažil vyvrátiť zlý chýr, ktorý o ňom roznáša Peter Piatko, a síce, že má len piesne o ženách, a tak hneď zostra spustil svojho Spokojného muža. Zároveň výborne slovne vyfackal, s príchodom večera množiace sa indivíduá, ktoré na priam posvätnú lúku priniesli krčmový šum a nechceli ho odniesť späť.

Hosťom piatkového večera bol Jasoň zo Sklených Teplíc, prekvapivo v ucelenej zostave, ktorý bol v podstate jediným zástupcom z radu tradične prítomných trampských kapiel (keďže Pohoda, Ozvena či Lesní Škriatkovia mali tohto roku na Vandermúze absenciu. Značím si. :-))

Redaktor 1 - sobota

Sobota prúdila spolu s mrakmi, ktoré sem-tam spustili studené kvapky na sem-tam porozhadzovaných otužilcov – pozostatky z nočno-ranného countrybálu. Dážď sa ešte ako-tak držal v bezpečnej vzdialenosti, kým hrala Naša parta a Suflet, keď však na pódium zasadol pán Slimák (čím je to, že slimáky vyliezajú v daždi?) ostali pred ním len tí najvernejší. Spŕška dažďa však priniesla aj spŕšku skvelých kapiel, prvou z nich bol Divozel (Košice) – východniari tradične zabodovali. Salamander s kapelníkom Romanom Vámošom (ešte pred pár mesiacmi som ich registrovala v trochu inej zostave pod názvom Plus) zaujali nielen nie celkom typickým hudobným nástrojom, i keď v ostatnom čase sa medzi folkáčov prebíja celkom úspešne – violončelom. Upravené ľudové piesne i piesne vlastné s vcelku kvalitnými textami a výborným hudobný prevedením spôsobili, že moderátor Ropák povolil "ďábelskému" violončelistovi zahrať ako prídavok Beethovena. A to už naskákali na pódium ďalšie hudobné lahôdky – Pathetic Hypermarket Band (Bratislava)a Letokruhy (Prievidza). Uprostred výdatnej sprchy pokračoval kremnický Andersen, neskôr Šiesty (ne)zmysel a Mince vo fontáne.

Redaktor 2 - sobota

Sobotné popoludnie pre mňa osobne začalo vystúpením košickej skupiny Divozel. Táto skupina vznikla zhruba pred 8 mesiacmi a napriek ich mladému veku je môj dojem z ich produkcie je aj dnes, po zhliadnutí všetkých kapiel a po niekoľkých dňoch, viac než príjemný. Skupina hrá v zložení Michal Trushan – gitara, spev, Lucia Števčeková – spev, Katka Kuchárová – akordeón, spev, Eva Drabantová – spev a Róbert Leskovjanský – perkusie. Toto zoskupenie dokázalo za krátky čas nájsť spoločnú reč a zdá sa, že objavili aj cestu k svojmu osobitému štýlu, ktorý je prienikom folku, world music a rómskych melódií podfarbených príjemne znejúcim ženským vokálom, na popredí ktorého spontánne exceluje temperamentná speváčka Lucia. Celkový dojem z tejto skupinky by som mohol v náznakoch prirovnať k oveľa slavnejším, skúsenejším a známejším Vertinä(prízvukujem, že hovorím len o náznakoch). Kto vie, možno sa aj Divozel raz dočká takého uznania.

Bratislavský Šiesty (ne)zmysel ničím neprekvapil. Skupina odohrala svoje štandardné vystúpenie, pri ktorom som si zas a znova povzdychol a pýtal sa sám seba, prečo flautistka Kaja Komarová nedostáva viac príležitostí na spievanie. Mince vo fontáne sú už štamgastom na festivalových pódiách. Tentokrát sa objavili v štvorčlennej zostave. Okrem Radovana "Radúza" Kaplana a Vlada Slavíka, ktorí sú stálymi členmi skupiny, sa na pódiu objavila aj speváčka Iveta Kindernayová a bubeník Květoslav Nikl. Mince odohrali tiež svoj viacmenej známy folk’n’rollový repertoár, ktorý prítomné obecenstvo dokáže vždy pobaviť. Po prestávke sa na pódiu mali zjaviť skupiny Montana, Tipe a Druhý dych. Nestihol som ani jednu z nich. K pódiu som sa dostal až keď pesničkárka Janka "Xena" Kúdelová vypustila čriedu svojich hĺbavých piesní, aby sa vydali medzi prítomné publikum a aby sa pokiaľ možno čo najhustejšie pousádzali medzi prítomným obecenstvom. To už v tom čase pekne začínalo naberať na počte. Lyrický prejav mladej pesničkárky bol zanedlho vystriedaný temperamentom oravských Notabene. Viačlenná skupina, ktorej to dobre spieva, v ktorej vyšívajú gitara, husličky, flauta a perkusie a ktorá vie zahrať raz svižne, inokedy clivo je osvedčeným receptom na úspech pred festivalovým publikom. Nebolo tomu inak ani počas sobotného podvečera na festivalovej lúke. Publikum sa dožadovalo aj niekoľkých prídavkov, no moderátor Ropák si svedomito odvádzal úlohu strážcu časového harmonogramu, tak nezostávalo nič iné, len sa tešiť na ďalšieho vystupujúceho, ktorým bol Jaro Závodský. Jaro je ďalší z mladých zdatných muzikantov, ktorému nechýba ani patričná dávka sebavedomia. V minulosti ho bolo možné vídať ako lídra skupiny Alvarez. Tá sa však medzičasom rozpadla a Jaro teraz vystupuje ako sólista. Zahral niekoľko piesní aj z repertoáru Alvarezu. Neviem si však pomôcť, akosi mi v nich chýbal doprovod kapely, na ktorý som bol zvyknutý. Možno by pomohlo trochu tie piesne prearanžovať a vyplniť tak hluché miesta, ktoré zostali po chýbajúcich hudobníkoch. Som si istý, že Jaro so svojou dobrou technikou hry na gitaru by nemal mať žiaden problém s inštrumentálnym obohatením jeho inak dobre počúvateľnej tvorby.

Redaktor 3 - piatok

Piatok podvečer mal nádhernú atmosféru práve preto, že bol takmer čisto pesničkársky. Pesničkár slovenský je tvor rôznorodý a nevyspytateľný a tak na prvý pohľad technicky jednotvárne vystúpenia (gitara, spev...) vytvorili pestrofarebnú mozaiku pesničkárskej tvorby. Atmosféra piatkovej noci sa niesla práve v tomto duchu - odmysliac si nočný countrybál pozostávala takmer výlučne z družných muzikantských rozhovorov pri pohári dobrého pivka. A nakoniec sme si aj na tom countrybále zatancovali.

Redaktor 3 - nedeľa

V nedeľu som sa tešil na skupinu Dunava. Existujú len krátko, vznikli po rozpade kapely Holdon a bol som zvedavý či vedia svoj entuziazmus premeniť na netuctovú muziku. Vedia a na Vanderke im vystúpenie vyšlo. Samozrejme, že k dokonalosti ešte chýbalo veľa, Dunava to ale vie a tak to má byť.

Redaktor 3 - Vandermúza 2004

Pamätám si ešte ako začiatkom leta vznikali dohady kde a či vôbec Vandermúza bude. Fúru hnoja sa však odpratať podarilo a tak sa v onen augustový víkend stala krásna lúka doslova domovom partie ľudí a festival chytil takú atmosféru, že akokoľvek som sa snažil opísať ju, bol som patetický a to ja byť nechcem. Skúste to vy v diskusii pod článkom, ja sa vzdávam.

redaktor 1, redaktor 2, redaktor 3

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu