Veľkonočné folkovanie

Sklené Teplice sú malá dedinka, zastrčená v Štiavnických horách. Niektorí ľudia ju poznajú ako kúpele, ale história istotne zaznamená, že na prelome tisícročí bola táto malebná vieska sídlom folkovej skupiny Jasoň. Jej kapelník Peter Uhrín zvaný Uhroš je navyše jedným z folkových partizánov, ktorých zásluhou sa konajú koncerty na miestach, kde by sa inak hrala akurát tak dychovka a didžinové „m-ca m-ca“.
Na Bielu Sobotu som v Sklených Tepliciach na vlastné oči videl, že tamojší ľudia sa o folk zaujímajú. V sále miestneho kultúrneho strediska sa zišlo asi tak 70 pozorných ľudí. Úvod patril Minciam vo fontáne z Liptovského Mikuláša. Produkcia síce značne utrpela neprítomnosťou speváčky a flautistky Betky, ale „strihal som ušáma“ pri dvoch skvelých, nových pesničkách, ktorými skupina jasne dala najavo, že nemá v úmysle skončiť. Takže vrele odporúčam vypočuť si „Píšťalku“ a „Kolotoč“, čo sú, podľa mňa, pesničky, ktoré sa vyrovnajú doteraz bezkonkurenčne najlepšej „minciarskej“ pesničke „Ozveny“.
Druhým hosťom Jasoňa bola akási moravská kapela. Meno som zabudol, pretože som nenašiel dôvod si ho pamätať. Proste vyliezť na pódium s cudzími pesničkami, v tomto prípade som zaznamenal napríklad Nezmarov, nie je, podľa mňa, zdvorilé voči publiku.
Poslední nastúpili na vyslovene pekné javisko domáci – Uhroš, Remoš, Teoretik a Maruška, dokopy Jasoň. Poznal som síce väčšinu pesničiek, ale zjavný kontakt s domácim publikom dal koncertu skvelú atmosféru. Boli všetci v skvelej forme a ich pesničky skvele vynikli. Od jasoňáckych pesničiek si človek nemusí pamätať názov, pretože si ľahko zapamätá pesničku. Takže „Náš už je náš letný deň, letný čas“ zaznela v kľudnom, ale presvedčivom Uhrošovom podaní, „Myslí, že nie je dôležité“ bol jeho skvelý duet s Maruškou a „Mamka, mamulienka moja“ je jedným z dôkazov, že Maruškin hlas sa dá rozoznať medzi mnohými inými. Maruška totižto nepotrebuje nikoho napodobovať.
Celý Jasoň je rok od roka lepší. Všetci skvele spievajú a hrajú, robia krásne pesničky. Môžu si v pohode dovoliť byť skromní a sympatickí. Nenájdete u nich nijaký sklon k exhibicionizmu, všetko podriaďujú celkovému vyzneniu ich muziky. Toto je príklad hodný nasledovania aj pre mnohé ďalšie, oveľa slabšie, zato sebavedomejšie kapely.
Na záver dobrá správa: Jasoň konečne dokončil cédéčko, takže snáď už v máji sa bude krstiť, počúvať a následne určite aj spievať.

Dušan Franců

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu