Zahrada XP

Hudobný festival Zahrada sa pomaly prispôsobuje typizovanému českému konzumentovi folku. To nie je kritika, to je konštatovanie faktu.

V prvých ročníkoch bola dramaturgia vygradovaná do záverečného Vítaní slunce, v ktorom sa národ ukľudnil, ticho posedával či polihoval v spacákoch, na pódiu sa striedala jedna hviezda za druhou, všetko smerovalo k prespievaniu folkového zlatého fondu a končilo sa až ráno pri prvých lúčoch slnka. Nostalgickí a spacifikovaní diváci sa pomaly rozišli do svojich domovov s pocitom, že zažili krásny pocit súznenia dobra, ľudí a hudby (aj keď možno trochu naivný a nereálny). Napomáhali tomu aj organizačné zvyklosti, keď v priestore pred scénou sa hlavne sedelo alebo ležalo, čo nedovoľovalo koncentrovanie skackavej energie kotla do jedného priestoru. Väčšina to pociťovala ako vyvrcholenie, i keď aj vyblázniť sa dalo - na predscénach a predvečeroch.

Teraz je situácia trochu iná. Amfík v Náměšti dával dosť veľkej skupine z davu možnosť tancovania a hopsania a boli to práve oni, ktorí determinovali celkovú atmosféru. Všetky koncerty sa končili už okolo druhej a nabudení diváci odchádzali minúť získanú enrgiu podľa svojich vlastných preferencií (ozaj, teraz ma napadlo, nevidel som tam automat na kondómy – poznámka pre organizátorov). Nebol som na všetkých ročníkoch, takže neviem, či sa to už aj v skutočnosti neudialo, ale myslím si, že Zahrada speje k prelomovému okamihu, kedy vrcholom nebude „Vítaní slunce“ ale „Kmitání pulce“. Kto chce niečo iné, je už zdá sa v menšine a bude si musieť vybrať nejaký inak ladený festival. Zahrada nemá taký priestor, aby bola schopná ponúknuť pre neho na nejakej druhej scéne záverečnú alternatívu.

Musíme si pripustiť, že Zahrada sa mení, lebo sa meníme my sami. Na jej druhom ročníku som koncert Vlastu Redla s kapelou v rozhulákanom kotli strážnického amfíku pociťoval ako ideologickú diverziu a vydržal som ho len preto, lebo so bol zvedavý. Na ďalší ročník som už išiel hlavne kvôli Redlovi. Teraz som musel konštatovať (nielen ja), že práve silná atmosféra flereťáckeho záveru druhého večera bola asi tým pravým vrcholom, ktorý Zahrada poskytla. Žalman, Nezmaři či Hradišťan na záverečnom koncerte boli síce výborní, ale dav mal trochu inú rezonančnú frekvenciu.

Moje krištáľové gule (veštiace pomôcky) mi napovedajú, že už niektorý z najbližších ročníkov Zahrady bude vygradovaný Semtexom, Čechomorom, Redlom, Fleretom, Rednexom... A že bude dostatok automatov na kondómy.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu