Živé kvety dostali od publika pochvalu

Uplynulý víkend bol na hudobné podujatia bohatý. Samozrejme, najväčším lákadlom, aspoň pre bratislavských a Bratislave blízkych hudobných fajšmekrov, boli tunajšie jazzové dni. Konali sa však aj iné koncerty, na ktorých ste mohli načerpať energiu. Jedným z nich bol aj sobotný večer v podaní kapely Živé kvety. Približne v rovnakom čase pred štyrmi mesiacmi Živé kvety na rovnakom mieste pokrstili svoj druhý album V dobrom aj v zlom a následne odohrali výborný koncert. Sobotný večer vás však mohol presvedčiť o tom, že aj slovo „výborný“ sa dá stupňovať – k podareným albumovým kúskom pribudli nové pesničky, rovnako ťažiace zo stopercentného nasadenia, zladenosti a spolupráce. Rázne vypaľovačky s textami plnými poézie zo skutočného života, pesničkársky punk-rock tak, ako ho vedia práve oni.



Ak máte radi album V dobrom aj v zlom, hneď na úvod vás potešili Peniaze, neskôr Načo je taká láska, Netreba sa báť, Ešte sme neleteli vesmírom či neobvykle rýchla verzia šansónovej Streliť sa do spánku. Tá jediná by možno zniesla tú staršiu a pomalšiu podobu. Samozrejme, nechýbali Sladké večery v Stoke alebo oprášená starinka Perute.

Príjemným prekvapením, či skôr potešením z pokračovania v nastúpenom tempe, boli nové piesne – V poriadku, Miriam alebo Na mojej ulici. Sympatickou improvizáciou v závere zaváňal Rock’n’roll, skutočný záver sa však konal až o niekoľko prídavkov neskôr. Aj to svedčí o príjemnom pocite, že za zaujímavou a pútavou hudbou si stále nájdu cestu tí, čo chcú.



Lucia Piussi – spev, texty, harmonika...

Peter Bálik – elektrická gitara, spev

Marek Pastier – elektrická gitara, spev

Juraj Mironov – basová gitara, spev

Agnes Lovecká – bicie

publikum – výdatný spev



„Hrali ste výborne!“– týmito a podobnými pochvalnými prejavmi počastovali hudobníkov niektorí poslucháči z publika. Koncerty, na ktorých sa energia niekoľkokrát recipročne prenesie z kapely na poslucháča a naopak, sú veľmi príjemné. Tento bol jedným z nich. Možno aj vďaka komorným priestorom foyer Divadla Stoka, absencii vyvýšeného pódia či neobvykle malej vzdialenosti medzi kapelou a poslucháčmi bola nálada taká „rodinná“. Dúfam, že podobných koncertov nám kapela ponúkne ešte niekoľko (desiatok)...

Ak ste napriek mrazivému počasiu v sobotu večer Stoku navštívili, určite ste neľutovali.



Na Folk.sk sa v blízkej budúcnosti dočkáte rozhovoru s kapelou, isto-iste rozdeleného na niekoľko častí.



Matej Lauko

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu