Žofie Kabelková a Mysami v Kafé Scherz

 V Kafé Scherz sa od jeho otvorenia dejú pomerne zaujímavé veci. Hneď na samom začiatku sa tohto priestoru zmocnil Daniel Hevier so svojím poloimprovizovaným cyklom a zaujímavými hosťami, neskôr alebo možno aj zároveň sa tam uskutočnil celý rad skvelých koncertov, za všetky spomeniem Latrino Cubano a českého pesničkára Oldřicha Janotu. Na 19. apríla 2010 pripadol folkový koncert českej pesničkárky Žofie Kabelkovej a čoraz známejšej bratislavkej kapely Mysami. Žofii sa však tesne pred koncertom stala nepríjemná vec, totiž vyhliadla si ju nejaká jarná viróza a úplne jej vyradila z prevádzky hlasivky, a preto sa na poslednú chvíľu ospravedlnila a neprišla. Jej miesto vyplnil popredný slovenský pesničkár Stano Kalman, a to dokonca vo funkcii headlinera. 

Samotný koncert otvoril majiteľ spomenutej kaviarne, privítal prítomných aj účinkujúcich, zaželal nám príjemný zážitok a decentne sa vytratil. Jeho mikrofón si pohotovo prisvojil Radiar, gitarista a spevák kapely Mysami (a ešte aj textár, skladateľ, manažér a všeličo iné), predstavil kapelu, ospravedlnil neprítomnú basgitaristku a speváčku Katku a odštartoval prvú skladbu. Chýbajúci kapelný prvok v podobe Katky sa momentálnemu triu (Mysami lite - Radiar, Had a Sejfo) podarilo celkom dobre zakryť, aj im to šlapalo, aj im to spievalo, a aj nám to potom tlieskalo. A to sme okrem hudobnej produkcie mali k dispozícii aj cukríky priamo z košíka dobrej víly slovenského folku Hanky Daubnerovej spolu s knižkami o folku z jej knižnice. Zo všetkých kladov kapely vyzdvihnem Radiarov spev, hlavne v čerstvo novej skladbe boli výborné vokály, a Hadov prejav, ktorý miestami pripomínal amok a inokedy barovú apatiu, hlavne v momente, kedy opustil pódium a usadil sa na gauč k dvom dúfajme že príjemne prekvapeným dámam. Tradične dobre bola zahraná Sejfova skladba, ktorá má okrem hudobnej a textovej aj scénickú stránku v podaní vokálno-tanečného dua Had-Radiar (skrátene Hradiar).

Druhá polovica večera patrila pesničkárovi Stanovi Kalmanovi, ktorý svoj štýl sám nazýva fekal folkom. Je pravda, že v jeho textoch sa sem tam nejaké to hovno mihne, ale vulgárnosť tohto typu Stano nepoužíva samoúčelne, vždy ide o významovo nosný prvok (piesne Kapustová šťava alebo Holubice mieru). Stano je napriek úctyhodnému počtu vlastných skladieb (číslo je už pár rokov trojciferné) stále tvorivý a aj na tomto koncerte nahodil dve úplné novinky. Zaujala najmä pieseň o Chuckovi Norrisovi, ktorý sa v súčasnosti vďaka prietrži vtipov o jeho nadprirodzených schopnostiach opäť teší veľkej popularite. Ako prídavok sme si tuším zahulákali Joža a to bol záver celého večera. Príjemného, musím podotknúť, aj napriek zmenám v dramaturgii a nezmenenému vstupnému.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu