Zuzana Navarová v Klube za Zrkadlom

Je príjemné zistiť, že človek sa ešte dokáže tešiť a byť aj zvedavý na to, čo robí pesničkár (vlastne pesničkárka) pôsobiaca na scéne už viac ako dvadsať rokov. Tou pesničkárkou je Zuzana Navarová, a kým iní roky robia to isté, Zuzanina hudobná dráha sa dá rozdeliť minimálne na tri kapitoly nazvané menami Nerez, Trés a KOA. Pre mňa osobne bolo CD Barvy všecky mimoriadnym zážitkom, z ktorého sa vytešujem dodnes, a preto som bol zvedavý, kam sa Zuzana Navarová s KOA (alebo KOAou?) vyberie ďalej. Odpoveď dal štvrtkový koncert v bratislavskom Klube Za zrkadlom.

Štvrtková KOA sa predstavila v trojčlennom zložení (Zuzana Navarová d.T. – spev, Mário Bihári – spev, klavír, akordeón, klarinet a Omar Khaouaj – akustická gitara), ale ani komorné obsadenie neubralo nič na zvukovej farebnosti. Koncert síce začala osvedčená Bossa ma s fousama zo Zeleného albumu, ale potom už sa vyberalo zo všetkých troch doteraz vydaných platní Zuzany Navarovej & KOA i z tej najnovej Jako Šántidévi, ktorá sa ešte len mala krstiť.

Niekdajšia nerezovská a najmä trésovská latino- či hispanoamerická atmosféra ustúpila dosť výrazne do úzadia a Zuzana Navarová & KOA momentálne nadväzuje skôr na rómsky a staropražský mestský folklór. Zuzana sa vždy nechávala inšpirovať svojimi spoluhráčmi a okolitými ľuďmi, takže je pochopiteľné, že vplyv Kale či Mária Biháriho nemohol zostať ignorovaný. (Mário Bihári zaspieval niekoľko sólových piesní, z toho dve – pokiaľ sa dalo porozumieť - boli v slovenčine. Ako inštrumentalista je vynikajúci, ako sólový spevák je dosť špecifický – Navarovej prirodzený spôsob spevu mi predsa len vyhovuje viac). Ďalšími farbami do Zuzaninej palety je klezmer, ktorý pojednala so svojím tradičným šarmom a nadhľadom, a dokonca aj blues. Samozrejme, nie delta, ale skôr na “navarovský“ spôsob.
Z toho, čo v tento večer odznelo (a aj z ohlasu divákov), sa dá predpokladať, že hneď niekoľko pesničiek z nového CD má silu dnes už klasických skladieb, ako sú Mami, já vodu nechci, Taši delé alebo Indiánská (Joj, Bože, Bože, devla...). Takže určite sa oplatí kúpiť si toto CD, tešiť sa na ďalšie koncerty a aj na ďalšiu platňu.

Miloš Janoušek

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu