Nachádzate sa tuFolk ľuďom a ľudovky folku

Folk ľuďom a ľudovky folku


Radiar 11 november 2005

Na Slovensku vzniká nové kultúrne hnutie. Zatiaľ je ešte malé, no rastie. Nevieme ešte, kam smeruje, ale vieme, že sa niečo hýbe. Hnutie nemá ešte ani názov, no predsa existuje. Je hnutie za slovenskú ľudovú hudbu.

Na folklórny festival vo Východnej príde každý rok viac mladých ľudí. V Bratislave a v Košiciach začínajú mladí členovia folklórnych súborov zbierať novú a starú hudbu, v nádeji, že nájdu autentickejšiu ľudovú hudbu, aby ju priblížili k ľuďom. Aj staršie súbory, ako Šarišan, sa zúčastňujú na festivaloch populárnej hudby, ako je Pohoda. Nemôžeme povedať, že tieto snahy sú už teraz celkom úspešné. Niektorí poslucháči sú tým, čo vidia, sklamaní. Ale predsa sú poslucháčmi. Niečo v ľudovej hudbe hľadajú – i keď to ešte nenašli.

Na inej hudobnej scéne, tej folkovej, sa veci takisto menia. Prešovská kapela Hrdza sa nedávno stala jednou z prvých slovenských folkových kapiel s klipom v televízii. Hrdza už predtým vyhrala niekoľko cien na folkových festivaloch v Čechách a na Slovensku. Pri jednom z jej vystúpení nevedel moderátor, ako charakterizovať jej žáner. „Asi by sme to mali volať world music,“ povedal, „a predsa hrajú domáce piesne.“ Uzavrel vtipom: „Možno to je house music!“ Hrdza hrá východoslovenské ľudové piesne spracované moderným spôsobom. A čo je možno ešte zaujímavejšie, skladá tiež svoje vlastné texty v ľudovom štýle. Hrdza je len jedna z viacerých kapiel, ktoré si získavajú meno a ktoré sa venujú oživovaniu ľudovej hudby. K ďalším patrí Zuzana Mojžišová a Jej družina (zo stredného Slovenska), Karpatské horké (zo západu krajiny), Vyšívanka LADA (Rusínky z Košíc), Ghýmeš (maďarsko-košická kapela) a Teagrass (z Moravy a Slovenska). Keď berieme do úvahy obrovskú popularitu moravskej kapely Čechomor, toto hnutie preukazuje veľkú silu.

No zatiaľ čo záujem mládeže o ľudovú hudbu rastie, zostáva dôležitá otázka: Prečo dnes spievať ľudovú hudbu? Čo vlastne znamená ľud pre dnešnú mládež?

Existujú rôzne možnosti. Nebude „ľud“ symbolom istého nacionalizmu? Vieme, že nacionalizmus môže viesť niekedy k zdravej hrdosti na národ, a niekedy k niečomu menej progresívnemu. Alebo ide skôr o akýsi regionalizmus? To by mohlo mať iné dôsledky, keďže na Slovensku sú útlak a vykorisťovania najzjavnejšie skôr na úrovni regiónov, než pri porovnávaní krajiny ako celku s inými štátmi. Muzikanti v Hrdzi sa napríklad pri vystúpeniach nevedeli vyhnúť vtipom o ekonomickom stave Východného Slovenska, aj keď systém, ktorý túto východniarsku chudobu spôsobil, nekritizovali. Iní milovníci ľudovej hudby sú zase internacionalistami a domnievajú sa, že každá krajina musí priniesť niečo svoje, keď napríklad vstúpi do EÚ, či keď sa zapojí do hnutia za globálnu spravodlivosť. Takéto názory – nacionalistické, regionalistické či internacionalistické – sa však týkajú iba jednej časti ľudovej kultúry. Sociálna geografia druhej je zložitejšia.

Prijímanie dedinskej hudby v meste poukazuje na určitú spojenectvo medzi mešťanmi a dedinčanmi. Nie je však vôbec jasné, akého druhu je toto spojenectvo. Je namierené proti iným národom, alebo je súčasťou internacionalizmu? Je to symbol „sociálneho zmieru“, alebo niečoho iného? Alebo predstavuje „ľudovosť“ iba istý druh zábavy. Môže to tak pôsobiť, napríklad keď Hrdza sa pýta, „Čo máme robiť s takou nezamestnanosťou na Východe?“ a odpovedá pijackou pesničkou. Alebo je ľud iba peknou ozdobou, ako sa zdá, keď sa niektorí interpreti snažia zakryť prípadné sociálne súvislosti ľudovej kultúry? Alebo hádam existuje ešte v ľudovej hudbe, hlboko v jej bytostnosti, nejaké jadro sociálneho boja?

Ľudová hudba sa líši od iných žánrov tým, že upozorňuje na sociálne postavenie ľudí, od ktorých táto hudba pochádza. V priebehu dejín folklóru sa rôzni ľudia snažili sociálny obsah ľudovej hudby skryť. Nacionalisti sa občas pokúšali vtesnať zložitú sociálnu realitu do povrchného pojmu „národa“. Liberáli sa občas pokúšali propagovať obraz sociálneho zmieru, v ktorom je každá časť spoločnosti rovnaká a „ľudová“ hudba je len jedným z mnohých žánrov, povedľa hudby vážnej hudby, popovej hudby, rockovej, atď. Verím však, že poslucháči ľudovej hudby tak úplne nestratili pocit, že ľudová hudba je niečím iným, že ľudová hudba je práve o ľuďoch, o ich šťastí a nešťastí, o ich rovnosti a nerovnosti, o ich spoločnosti, o kolektívnej tvorivosti, proti hierarchii a bezuzdnému individualizmu. A vieme, že to, čo je ľudové, nie je cisárovo. Tak ako to, čo je cisárovo, by malo patriť ľuďom. Už prví folkloristi v 18. a 19. storočiach, ako bol J. G. Herder, tvrdili, že ľudová kultúra nie je kultúrou bohatých.

Ľudská spoločnosť je heterogénna, a ľudová hudba je tá, ktorá túto heterogénnosť rozpoznáva, ktorá sa stavia na stranu najnižšie postavených, proti tým, ktorí by radšej sociálnu nerovnosť udržiavali. Nie každá pieseň a nie každý spevák musí výslovne „rozprávať o politike“. Politika bude v piesni aj tak. A my si môžeme byť tejto politiky vedomí a môžeme ju používať tak, ako to potrebujeme, v našej politike, dnes. Na jednej strane je ľud prítomný vždy, keď sa spieva pieseň, ktorá z neho pochádza. Ak boháč spieva pieseň roľnícku či robotnícku, je pravda, že pridá k piesni svoju identitu. Ale boháč nemôže vymazať stopu utláčaných ľudí, ktorých ta pieseň reprezentuje. A my, publikum, tiež dávame zmysel piesni, presne tak, ako spevák. Ak aj sociálne otázky nespomínajú samotní speváci, aspoň my to urobiť môžeme. Máme moc osvojiť si túto hudbu a dať jej taký význam, aký si zaslúži – skôr, než si ju privlastnia iní.

Umenie nikdy nie je iba obsahom či zručnosťou. A umelec nikdy nie je sám. Za umením i pred ním sú vždy ľudia. Dokiaľ budú ľudia v spoločnosti zápasiť za svoje záujmy, dovtedy bude pieseň jedným z priestorov ich – triedneho? – boja. Čo neznamená, že zábava a umelecká krása sú nedôležité. Nech je aj náš zápas krásny a veselý.

Joseph Grim Feinberg

Zdroj: www.hejrup.sk 2005

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa 7110156064

all I wanna do is have some fun, vole (-:

Obrázok používateľa miro2m

ďalší pokus vpašovať sem trochu ľavicovej ideológie. ;) , o tom škoda mlčať...

Ale k faktografickej stránke: minimálne v menovaní interprétov mi tam chýba Samo Smetana & Banda a samozrejme Zuzana Homolová (ktorá so Samom a Bandou často spolupracuje a mimochodom práve teraz niekedy vydáva nové CD s vééélice fajnovým zvučíkom)

Obrázok používateľa vetroň

miloš, mna proti boju a nasiliu vo verbalnej rovine najviac uvolni hodba.. napriklad Orlik... :-)

Obrázok používateľa Radiar

Miloš, a čo taký Kryl? Aj v jeho prípade boli piesne zneužité?

Obrázok používateľa MI1976

Hutka,Tŕešňák a mnoho ďalších ,ktorí boli za pesničky perzekuovaní,ktorí živili nádeje,ukazovali cestu a pritom mali blízko k ľudovej pôvodnej tvorbe,čerpali z nej.Vývoj išiel od vtedy skokom vpred ale niekedy mám dojem,že je to skok do prázdna,kedy obsah a výpoveď pesničiek sú uplne potlačené mantinelmi formy , odbornosti a správnosti tvorby .Ak má pesnička osloviť široké
spektrum ľudí,mala by byť zrozumiteľná,s jasným obsahom a posolstvom pre všetkých a nie pre úzky okruh vybranej spoločnosti.

Obrázok používateľa petiar

áno, boli

Obrázok používateľa Radiar

Dakujem za názor podporený argumentami :grin

Obrázok používateľa petiar

po revolúcii v \'89 si z neho spravili marionetu, zahrali divadielko, sprofanovali jeho najväčšie hity a keď bol nepotrebný, tak ho odhodili... o jeho smrti sa prakticky nič nehovorilo, o jeho krásnych milostných piesňach nevedia ľudia dodnes...

Obrázok používateľa petiar

keď pesnička osloví široké spektrum ľudí, tak je populárna. lenže ona by mala byť hlavne kvalitná. dylan hral vždy to, čo sa páčilo jemu, nie to, čo sa páčilo jeho poslucháčom. that\'s the only way. ;-)

Obrázok používateľa miro2m

sa už ku konca života stretával s nepochopením najmä práve tých, ktorým pripravil cestu hore. A netreba sa ani tak veľmi hrabať v dnes už histórii - žiarivým a pomerne čerstvým príkladom zneužitia hudby v mene \"ideálov\" je aj to, ako si ním vyutieral a vyleštil svoje kanady D.Landa. To už je ozaj ťažko stráviteľné sústo...
Tuším som sa oblúkom dostal k inej, pálčivej a aktuálnej téme...

Obrázok používateľa Radiar

aj Dylan napísal pár piesní, ktoré nestali za veľa. Nobody is perfect

Obrázok používateľa Radiar

Aby bolo jasné, ja som sa pýtal, či aj Kryl zneužíval vlastné pesničky, keď pomocou nich bojoval proti komunizmu?
To, či a ako boli tie jeho piesne neskôr zneužité inými \"interpretmi\" je druhoradé.

Obrázok používateľa petiar

hm, mal som na mysli niečo ako nedať sa strhnúť popularitou a ďalej robiť to, čo nás baví a tak, ako nás to baví (pričom sa predpokladá, že je v tom istá kvalita)

Obrázok používateľa petiar

Aty, nic v zlom, ale co si (si) chcel dokazat tymto komentarom? Niekto ti stupil na kurie oko? ;-)

Obrázok používateľa johny

petiar nič v zlom ale pravda je pravda a nemá sa účelovo? zavádzať. Tých kurých ok je aj tak dosť a myslím si, že Družina alebo aká koľvek iná muzika by sa takto nemalo. Atylla však má právo uviesť to na pravú mieru. Ale v živote hudby a kapiel je to všetko bežné. Ako sa zdá máme nejako veľa fundovaných ľudí čo si niečo osobujú resp. nejako sa nám tu niečo (alebo niekto) vkráda.

Obrázok používateľa miro2m

že s. Grimm už sem raz dodal článok s hrubšími chybami (či nezmyslami), ako boli v tomto a \"ospravedlnil\" to tým, že bol písaný pred 2 rokmi. Je teda, Aty možné, že tento bol tiež napísaný v čase, keď ste ešte so Zuzanou fungovali ako jedna kapela, takže netreba hneď za všetkým hľadať zlý úmysel, najskôr išlo o obyčajnú povrchnosť, či nevedomosť. A Petiarova poznámka nebola celkom od veci, už len z toho pohľadu, že tí, ktorí vašu muziku poznajú, poznajú určite aj tie biografické údaje. No a tým, ktorí o vás ešte nepočuli to bude asi aj tak jedno... Každopádne, nech sa vám darí aj naďalej! :)

Obrázok používateľa Radiar

Prvý článok bol staršieho dáta, ale ten druhý bol opublikovaný iba niekoľko dní po jeho napísaní.

Obrázok používateľa petiar

[QUOTE] Len ma fakt vie dost NASRAT ked niekto pise o skupine ktoru som spoluzakladal (JEJ DRUZINA) a neda si ani trochu prace s tym aby si zistil aka je situacia. [/QUOTE]

Ok, beriem.

Obrázok používateľa johny

čo ste už naozaj quoti nejaky s. J.G.F. vas vie takto nasrat? myslim že toto je len taky začiatok jeho vplyvu. Veď uvidíme ako sa nam vyfarbi napr. v Turzovke.... Vperjod tovarišči

Obrázok používateľa JGF

K Atyho komentaru--keby nahadou on este cital tento odpoved, napisana tak neskoro:

Mrzi ma to, ze boli nespravne ci nejasne informacie v clanku a dufam, ze to je jasne, ze to neznamena, ze menej respektujem muzikantov. Je sice pravda, ze clanok bol dopisany v 2005, ale som ho zacal uz nejaky cas predtym, a od vtedy som bol mimo Sloveska, kde je niekedy tazko ne byt pozadu s udalostiami folkovej sceny. Okrem toho ze situacia, na ktorej sa nachadzali Zuzana M. a (Jej) Druzina bola dost komplikovana.

Ja iba by som chcel povedat, ze to je skoda, ze taketo argumenty mozu vznikat nielen medzi komercnymi hudobnikmi, ale ani medzi ludovymi. Vsak jeden zaklad ludovej hudby je, ze piesne, ani nazny kapel nepatria nikym, cize patria vsetkym ludom. Sukromny kulturny majetok je uz konec folkloru (podla mna--samozrejme, nemusite suhlasit).

Tovarischu Johnymu:

Neviem, aky vplyv *ja* mam ale jednoducho myslim, ze *ludia* by mali mat vacsi vplyv na hudbu, nez soubiznes. To je vsetko.

Take argumenty uz su trochu stare, nie, ze kazda demokraticka myslienka je nejaky gyc stareho rezimu? Ako keby skutocna demokracia potrebovala, aby nikto o nej nerozpravala. Predtym, byrokracia mala moc, a \"demokrati\" rozpravali o \"moci bezmocnych.\" Teraz biznes (co je iba ina byrokracia) ma moc, ale ked to uznavas verejne, a sa pytas, ci by to nebolo lepsie, keby moc mali \"demos\" (napr. nad produkciou hudby), \"demokrati\" ti hovora, ze to je stupidny Komunizmus.

Obrázok používateľa Anonym

NO TA TO TAKE ZABITE PESNICKY ZE AZ



Najnovšie komentáre