Nachádzate sa tuKeď bluesmani folkujú (a naopak)

Keď bluesmani folkujú (a naopak)


milos 12 november 2003

Blues sa dá hrať na mnohoraký spôsob - ako elektrické blues, delta blues, country blues, existuje blues rock, dokonca aj rhythm & blues mal kedysi oveľa viac spoločného s bluesovou hudbou než ten dnešný. Organizátori jednej veľmi zaujímavej akcie v bratislavskom Klube Za zrkadlom sa pokúsili pred časom vybudovať prehliadku bluesovej vetvy, ktorá je pre nás, folkerov, obzvlášť príťažlivá - takzvaného folk blues. Čo je to vlastne folk blues, o tom by sa dalo diskutovať donekonečna a aj tak by to k ničomu neviedlo (ja som to párkrát vyskúšal najmä s roduvernými bluesmanmi), takže sa uspokojme s tým, že je to prevažne akustická muzička, v ktorej cítite rovnako folk ako aj blues a že nejeden folker má vo svojom repertoári aj nejaký ten bluesový kúsok.

Medzitým sa z ojedinelej akcie stala opakovaná a v sobotu sa uskutočnil pod názvom Folk Blues 3rd Session už jej tretí ročník. Táto prehliadka má výhodu aj v tom, že na nej vystupujú naši i zahraniční muzikanti a inak tomu nebolo ani tentoraz. Koncert zahájil hráč na dobro a Slovák zo Skalice Luboš Borderliner Beňa a na fúkacie harmoniky ho sprevádzal Erich Boboš Procházka. Dobro je nástroj, ktorý je svojim glissandovým štýlom hry pre blues ako stvorený - jeho gitarovou alternatívou je bottleneck - a Beňa má osobitý, veľmi razantný spôsob hry na tento nástroj. Blok, v ktorom duo Beňa / Boboš malo svoju premiéru, síce nebol dlhý, ale záverečná skladba po prvýkrát vybudila publikum k prídavku.

V poradí druhý, Kanaďan Marty Hall vo svojich pesničkách voľne pláva medzi country blues, folkom (občas až pop folkom) a rockom. Hall je veľmi dobrý inštrumentalista - hral síce ku podivu trsátkom, napriek tomu jeho gitarový doprovod nebol len akordovým beglajtom. Osobitým, občas až rockovým spôsobom hry - sólami a príklepmi - dokázal vyplniť celý spodok skladby, takže človek si mohol vychutnávať už samotnú inštrumentálnu zložku.

Po takomto technicky zdatnom gitaristovi mal ďalší účinkujúci, Američan Eric Wood, veľmi ťažkú pozíciu. Je považovaný za výraznú folkovú osobnosť, v súvislosti s ním sa spomínajú také mená ako Joni Mitchellová alebo Van Morrison, kompozične veľmi komplikované piesne, navyše hrané len jednoduchým akordovým doprovodom však vyžadovali veľké sústredenie a toleranciu publika. Wood hral koncentrovaný do seba, s obdivuhodným nasadením, ale publikum až tak veľmi nechytil. Na jeho ospravedlnenie však musím povedať, že som mal možnosť vypočuť si aj jeho štúdiové CD, zvukovo oveľa pestrejšie a tam tá zmes folku, džezu a blues fungovala proste vynikajúco. Takže Wooda nabudúce pokiaľ možno s kapelou.

Záver patril Holanďanovi žijúcemu v Rakúsku, Hansovi Theessinkovi. Theessink je skutočne špička v bluesovom žánri a ako jeden z nemnohých európskych bluesmanov má svoje meno už aj v Štátoch. Ak sa podľa počtu gitár dá usudzovať postavenie v muzikantskej hierarchii, tak Theessink bol najväčšou hviezdou, lebo ich na pódium doniesol hneď tri. Ale stálo to za to. Absolútny profík, vynikajúci fingepickingový gitarista a k tomu ešte aj decentný showman hral pesničky prevažne zo svojho najnovšieho CD Songs From The Southland, čo predstavuje ozajstný výlet do histórie folk blues. Pesničky od Leadbellyho, Reverenda Gary Davisa, Mississippi Johna Hurta a Roberta Johnsona až po klasiku St. James Infirmary. Vynikajúci mäkký zvuk gitary, pritom hra mala šťavu a razanciu. Došlo aj na spoločné spievanie s divákmi.

Takže suma sumárum - výborná akcia, výborní muzikanti. Kto tam v sobotu nebol, môže ľutovať a hovoriť si, že nabudúce už určite... A propo - 150 korún slovenských za štyri hodiny hudby je dnes naozaj už len symbolická suma.

Miloš Janoušek

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Kategórie
Obrázok používateľa Anonym

akcia to bola vyborna, to mozem potvrdit.

na margo autora clanku, dost ma zaujala jedna veta: "- hral síce ku podivu trsátkom, napriek tomu jeho gitarový doprovod nebol len akordovým beglajtom. "

Velmi vela gitaristov (a nie len bluesovych, myslim ze Van Theessinka nevynimajuc) pouziva brnkatko. Co je na tom potom cudne? A co je ku podivu na tom, ze brnkatom nehral len "beglajt".???? :)

Obrázok používateľa Anonym

Možno slovná formulácia nebola najpresnejšia, mne skôr išlo o vyjadrenie uznania nad Hallovou technikou. Pod beglajtom rozumiem jednoduchý, tzv. arpeggiový doprovod (aký hral napríklad Wood) – na rozdiel od hry prstami (fingepickingu), kedy palec hrá na basových strunách a prsty vybrnkávajú jednotlivé tóny (rozložené akordy, dvoj- či trojzvuky a podobne).

K slovíčku „kupodivu“ – no, nemuselo tam byť, ale pri takomto druhu gitarového doprovodu je naozaj bežnejšie skôr hranie prstami (prípadne aj s prstienkami) alebo kombinácia brnkátka a prstov. Preto to „kupodivu“

A čo sa týka Theessinka – ten hral prstovou technikou.

Obrázok používateľa Anonym

Z dvojice Lubos Bena, Erich Prochazka ma zaujal viac druhy menovany, vysoko prevysil svojho spoluhraca s citom pre hru, dobrou improvizaciou i instrumentalnym vykonom. Lubos Bena musi naozaj pridat, aby jeho vystupenie niecim zaujalo.

Marty Hall vyborne spieval, co byva vacsinou samozrejmostou hudobnikov spoza oceanu, ale nesmieme to prehliadnut.

Na predchadzajuce komentare by som len reagoval, ze hral sice trsatkom, ale skvele ho skryval do dlane a striedal s prstovou hrou prave pri tych technickych obratoch, co asi malokto postrehol. Velmi efektivna, cista a precizna hra na gitaru.

Vykon Erica Wooda si nedovolim komentovat, islo tam najma o textovu cast, kde treba samozrejme dokonale vediet po anglicky.

Hans Theessink ako keby naozaj vyrastal v Statoch, skvely picker a bavic hral uvolnene a pre divakov, gitarove paradicky striedal so zabavou. Skoda, ze na dobro, ktore pouzil pri svojom vystupeni, nehral tradicne s barom, iste by sa potesil aj Peter Radvanyi - organizator Dobrofestu, ktory bol tiez v hladisku.

Prijemna akcia a hudobny zazitok.

Milan

Obrázok používateľa Anonym

S Bobošom máš určite pravdu lebo sa pohybuje na hudobnej scéne o mnoho dlhšie ako ja a samozrejme je to poznať. Netrúfam sa samozrejme zatial zrovnávať s jeho citom pre hudbu ale možno v budúcnosti z toho niečo bude.Ľuboš Beňa



O autorovi

Obrázok používateľa milos

Moja webstránka
http://www.janousek.szm.sk

Skutočné meno
Miloš Janoušek

Môj profil

Pesničkár (kedysi združenie Slnovrat, teraz najmä v skupine Jednofázové kvasenie), publicista, občas aj spisovateľ a dramatik...

Najnovšie komentáre