Nachádzate sa tuŠťastnú plavbu, Kapitán Kid
Šťastnú plavbu, Kapitán Kid
V nedeľu 19. februára 2012 odišiel na večný vander Kapitán Kid. Nebol síce známy ako Whitney Houston, ktorá odišla len o pár dní skôr, ale pre mňa jeho tvorba znamenala oveľa viac, než dielo ktorejkoľvek hviezdy spoza veľkej mláky. Preto pripájam zopár slov na pripomenutie.
Jaroslav Velinský je meno, pod ktorým písal knihy. Venoval sa dvom žánrom. Hrdinom jeho detektívok bol mladý český detektív Ota Fink, ktorý riešil prípady, ktoré prinášal život za socíku. Neskôr po novembri si Ota ako džentlmen v najlepších rokoch otvoril súkromnú detektívnu kanceláriu a príbeh pokračoval.
Druhou oblasťou, v ktorej sa Velinského duch pohyboval s ľahkosťou a bez obmedzení, bola science fiction. Príbehy predbiehajúce našu dobu o celé storočia sa odohrávajú nielen na Zemi, ale aj v iných svetoch, ktoré možno naši potomkovia spoznajú a navštívia. Okrem obvyklého napätia prinášajú Velinského knižky humor, trochu erotiky, obvykle v medziach konzervatívneho vkusu.
Vo svete trampov bol bradatý pesničkár známy ako Kapitán Kid. Poznal som, samozrejme, jeho klasickú „No to se ví, zase se sejdem“, ktorú s ním obvykle hulákali plné sály či amfiteátre a ktorá aj bez neho znela pri ohňoch. S deckami v táboroch sme však s chuťou vyspevovali: „posnídáme jogurt, zalezeme do jurt, potom zahvízdáme na soby, ať nám vylízajú nádobí.“
Oceňoval som Kapitánove majstrovstvo slova. Používal rôzne archaické výrazy, ktorým som neraz pri počúvaní nerozumel. Osobne mi vysvetľoval, že v severskom mraze „vousy se ti mění ve střechýle...“ a že to je staročeský výraz pre cencúľ.
V horrorovej piesni o mŕtvom zločincovi, ktorý láka naivnú dámu na návštevu svojej hrobky, sa spieva: „Jednou mi za svítáni upravili délku na vkusném pódiu, jež zdobil černý taft. Naštěstí, v šeru jistě připadám vám vcelku, spíš trochu záhadný, než nějak eklhaft!“
Kapitán Kid nahral niekoľko albumov s doprovodom kapely Countryfuga, ale to bolo skôr príležitostné združenie. Na vystúpeniach som ho vídal vždy samého. Raz som sa ho pýtal, prečo hrá sám a dostal som kúzelnú odpoveď: „Víš, já strávil pětadvacet let sháněním a rozháněním kapel. Až jsem se na to vysral.“
Niekedy jeho majstrovstvo slova spolu s prirodzeným komediantstvom bolo až na príťaž. Kapitán Kid neraz menej hral a viac bavil publikum rozprávaním, čím organizátorom pridával starosti s naťahovaním časového sklzu. Priam legendou sa stal zásah Jiřího Brabca, ktorý Kapitána, neúnosne preťahujúceho svoje vystúpenie stále ďalším rozprávaním, odvolal z pódia pripomienkou: Kapitáne, není čas na kydy!“
Najradšej mám Kapitánov album „Songy“, kde nájdem všetko – od trampskej pesničky (Trampská federální) cez retro song vojaka z päťdesiatych rokov (Forget me not) až po čierny humor (Do rakve).
Občas si púšťam záznam z festivalu Ozveny ciest 1991, kde Kapitán Kid, okrem iného, predviedol slovenskú verziu Ryvolovej „Bedny od whisky“. Rehnili sme sa vtedy všetci ako kone a Kidova paródia na slovenčinu v podaní Čecha nás celkom dostala.
Kid nebol „federální Čech“, ktorý „mal rád Slovensko“. On bol jednoducho doma v Československu, mal kamarátov vo všetkých kútoch svojej vlasti a tvrdil, že politici nemajú moc nad trampským národom. Napokon to zachytil v piesni, ktorú si dnes na jeho počesť opäť zaspievam. Jej text si trúfam napísať spamäti:
Trampská federální
My vynalezli dávno Esperanto
A zrušili jsme strany světové
Ať říkali nám Laco, nebo Franto,
Především jsme byli trempové.
O poslední hlt piva, poslední hlt rumu
Každý s každým rád se rozdělil.
Kto hleděl na řeč a kdo na korunu,
Když s bráchou z jedné láhve pravdu pil.
Na vaše zdraví proto piju
Zatímco stírám z další dlouhý cesty prach.
Však pro nás všechny hromy bijú
A bory šumí po skalinách.
Už dávno jsme si podávali ruce
A znali cenu slova „kamarád“
To bylo víc, než každá revoluce
Když mohli jsme si spolu zazpívat.
U trempských ohňů s trempskou národností
A za nocí se milovali též
Možná, že velkých ideálů prosti
My stavěli svou babylonskou věž.
Teď se mi po tom všem jen stýská
Ty na mě proto, prosím, lásko, nežaluj.
Zatiaľčo nad Tatrou sa blýska,
Já ptám se, kde je vlastně domov můj?
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť