Marek Šarközy

Podobne ako úspešné filmové tituly začína aj projekt pesničkárskych koncertov na mínus druhom poschodí bratislavského mlynskodolinského UPC naberať čoraz vyššie poradové čísla.

Tohto roku pribudla na Country Lodenici scéna pre pesničkárov – v Hudobnom pavilóne piešťanského mestského parku, čo bol na jednej strane celkom „dobrý ťah“, nepríjemné však bolo to, že pavilón sa nachádzal asi 1,5 kilometra od areálu CL, takže účasť divákov bola minimálna. V sobotu sa tu ako prvý postavil pred nepočetné publikum Robo Hulej. V ten deň už mal za sebou vystúpenie na hlavnej scéne.

Zúčastnil som sa tento rok ako nesúťažiaci účastník a divák troch bratislavských oblastných prehliadok: Country lodenice, Porty a Strunobrania. O bratislavskej oblastnej Country lodenici už čosi písal jeden nemenovaný muzikant a zožal za svoj humorno-kritický pohľad podľa mňa prehnane besnú reakciu organizátorov. Nech to bolo aké bolo, nikto im už neodpára, že boli prví, kto uskutočil spoluprácu festivalov pri oblastných výberových prehliadkach. A to je, podľa mňa, taká veľká vec, že akákoľvek kritika môže byť iba hodná povznesenia sa, alebo bezpredmetná. Neviem, či bude niekto písať o Porte v Dome kultúry v Dúbravke, ja sa obmedzím na stručný odkaz: Držím vám palce, kamaráti, nech sa vám nabudúce darí.

Je 10.apríla večer, leje a poriadne mi natieklo do topánky... že by som sa išla niekam schovať? Prvé útočisko mi naskytlo Univerzitné Pastoračné Centrum v Bratislave, kde sa konal zaujímavý trojkoncert. Ako prvý prišiel na pódium mladý pesničkár Marek Šárkozi ktorý si po prvý krát vyskúšal slasť koncertného pódia. Rozprával čosi o tréme, ale keď si porovnám mňa po prvý krát na pódiu a jeho, tak klamal :o) ... bolo z neho cítiť to, čo u ostrieľaných hudobníkov ťažko nájdeme a to veľká úcta k tomu, že si tam môže zahrať, z textov obrovská láska k prírode, priateľom, ohňu. Jednoducho obrovské chcenie dostať zo seba von to, čo cíti k našej milovanej matičke prírode. Ďalej sa mi páčili jeho "folkové melódie" so vsunutím trampských textov, s folkovým nádychom. Jednoducho, neboli to texty ani čisto trampské, ani čisto folkové (hoci je ťažko definovateľné, čo je to folkový text...) a tieto 2 témy spolu príjemne korešpondovali. Samozrejme, kde-tu sa ukázala aj dajaká malá chybička, ale to sa stane aj ťažkému profesionálovi. Ešte keď si Marek nacvičí listovanie v textoch piesní, bude to paráda ;o) Takže výsledný dojem z jeho prejavu bol veľmi príjemný.

LADIES – lopúchové listy a toaletný mach sú v šatni. Udržujte čistotu. Ďakujeme.
(dámske WC, KS Vajnorská)
Slečna to vravela celý čas: „Neboj sa, nezačnú presne.“ Neznajúc folkové reálie odhadla vývoj pomerne presne – v číselnom vyjadrení plus osemdesiattri minút. Čo sa týka priestorových súradníc, vyšlo to organizátorom nepomerne lepšie. Dej sa skutočne odohrával v avizovanom priestore a nezasahoval do bežného tepu Vajnorskej ulice (ha-ha).