Trojka Zuzany Homolovej

s radosťou vás pozývame na sériu letných koncertov, ktoré sme pre Vás pripravili v spolupráci s Mestskou knižnicou v Bratislave a s podporou Ministerstva kultúry.
Štyri dvojkoncerty sa odohrajú v Letnej čitárni u Červeného raka, začiatok o 17:00 v nasledujúcich termínoch a obsadení:

4.8., 17:00 - Peter Janků; Trojka Z. Homolovej - Zuzana Homolová, Miloš Železňák, Stano Palúch

11.8., 17:00 - Jano Majerčík, SKLO

Vstup je voľný - tešíme sa na Vás

--
Ticho ponúka zachytiť moment zrodu – zvuku, tónu, slova...

Ticho a spoločníci – poézia, fakt, divadlo, blues, folk.

Koncert známej slovenskej pesničkárky spojený s krstom reedície jej albumu. O hudobný doprovod sa postará Samo Smetana a Miloš Železňák, ktorý spolu so Zuzanou Homolovou tvoria ostrieľanú „Trojku“.

Súčasťou podujatia bude takisto krst CD Vladimíra Mertu, ktorý sa predstaví ako jeden z hudobných hostí tohto výnimočného večera. K tomuto pestrému hudobnému obsadeniu sa pripojí aj ďalší hosť - slovenský huslista Milan Tedla.

Zuzana Homolová patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej i českej folkovej scény. V sedemdesiatych rokoch bola členkou legendárneho českého folkového združenia Šafrán, na jej albumoch spolupracovala s hudobníkmi ako Vladimír Merta, Jan Hrubý, Jiří Stivín, Vlasta Redl, Daniel Salontay a Marián Varga. V súčasnosti vystupuje a nahráva so stálymi spolupracovníkmi Samom Smetanom (husle) a Milošom Železňákom (gitary, bendžo). Zatiaľ posledný album Tvojej duši zahynúť nedám, ktoré toto zoskupenie nahralo s ďalšími muzikantmi, získalo v roku 2006 ocenenie Aurel.

Zuzana Homolová, ktorú novinári často označujú ako prvú dámu slovenského folku, vydala 4 albumy na ktorých sa podieľali významní českí hudobníci / Vladimír Merta, Jiří Stivín, Vlasta Redl, Salontay. /. Tandem speváčka Zuzana Homolová – huslista Samo Smetana sa objavuje na verejnosti od roku 1998. Venuje sa interpretácii ľudových balád a piesní netradičným spôsobom. Je to balancovanie na rozmedzí viacerých žánrov / tradičná hudba, blues, folk, minimalizmus, sonórna hudba a i/.

Folk z dielne občianskeho združenia Different z Andrejovej vyrástol pred dvoma rokmi na zelenej bardejovskej lúke.

Síce až na druhý pokus, ale predovšetkým vďaka neuveriteľnej húževnatosti Hanky Daubnerovej a Petra Piatka (ale aj dalších zúčastnených z neziskovej organizácie M´ART´IN-centrum kultúry, n.o., Slovenskej televízie i z radov samotných pesničkárov) sa podarilo zrealizovať asi najvýznamnejšiu udalosť tohoročnej slovenskej folkovej sezóny. Aj keď pôvodné ambiciózne plány na plnohodnotný dvoj- až trojdňový festival a niekoľko paralelných scén bolo treba zredukovať na nevyhnutné minimum, nakoniec sa organizačný štáb zhodol na tom, že treba aspoň nejako začať...  Úvodný ročník teda dostal označenie „nultý“, nech je na čom stavať a potom sa už uvidí...

Kto tam bol, zažil atmosféru aj squelé výkony a za pár jurášov si vypočul kopu muziky. A pre tých, čo sa rozhodli neprísť pozrieť, aspoň pár slov o tom, čo sa dialo.

Celoslovenská prehliadka pesničkárskej folkovej tvorby.

Organizátor: M´ART´IN - centrum kultúry, n.o., Vajanského 1, 036 49 Martin

Účinkujú:

Na otázku Čo to je folk?  odpovedzme priliehavým citátom pesničkára Klimenta Ondrejku z legendárnej skupiny Prešporok: „...folk nie je len hudobný žáner, ale aj spôsob myslenia a tiež spôsob života. Oficiálne sa folk vždy kládol kamsi na okraj hudobného života a ak sa dostal k poslucháčovi cez médiá, tak vždy dobre preosiaty, vymytý a bledý... Mnohí odvážni "folkeri" po časoch útrap "prestúpili" na iné koľaje, priamejšie a rýchlejšie.“ (PREŠPOROK: Kalendár tvárí, OBKaSS II, 1990.)

To sú skúsenosti z obdobia totality, keď folkoví pesničkári boli súčasťou nežiadúcej produkcie, z oblasti alternatívnej kultúry. 

Dnes je na mieste skôr iná otázka - Aký je a čím žije slovenský folk dnes? Na to, tiež priliehavo, odpovedá s potuteľným úsmevom pesničkár Edo Klena, v jednej z častí z filmového cyklu „Pesničkári slovenskí“, ktorú uvádzala Slovenská televízia v rokoch 90-tych, po Nežnej: „...myslím si, že vždy bude o čom spievať... ak už o ničom inom, tak aspoň o tej  nehe našej... slovenskej...“