blog

Vždy keď idem v nedeľu podvečer na nákup do Billy, prechádzam okolo Domu viery. Z jeho útrob sa každý týždeň o takomto čase ozýva spev rómskej kresťanskej kapely. Aleluja, s prízvukom na tretej slabike, plus nejaké slová, ktoré neviem reinterpretovať. Stále jedna a tá istá pesnička, ten istý refrén v nekonečných opakovaniach.

Ak by boli ľudské príbehy rôznofarebnými nitkami, dalo by sa očakávať, že z nich nejaká neznáma sila utká obrovský pestrofarebný nástenný gobelín s rozkvitnutými záhradami, kde nad pitoresknými fontánami kryštálové aerosóly vody rozložia denné svetlo a zaodejú tancujúce víly do dúhových šiat. Ale život, roztopašné prerastené dieťa s úškľabkom satyra, sa rád s ľuďmi zahráva, nedbá estetických pravidiel ani vkusu, cudzie mu je krásno aj harmónia a nakoniec dielo vyzerá ako veľký uzol, nezrozumiteľná packanica spod rúk slepca s krivými prstami.

Veľmi rád chodím na virtuálne návštevy k svojmu kamarátovi Števovi Šantovi. V jeho článkoch mám veľmi rád poctivé jazykové remeslo, občasné sarkastické smeče ale najmä pointy jemné ako smotana. Ako keď sa pri jazde autom prehupnete cez kopec a znovu sa objaví slnko, ktoré len predchvíľou zapadalo.

A máme tu ďalší, verím že užitočný návod. Teda aspoň pre tých, ktorí si skúsili blogovanie u nás na Folk.sk a neradi by sa rozlúčili s našim neuveriteľným užívateľským komfortom a zároveň by ale radi mali svoje zápisky aj na Facebook stránke. Tak poďme na to, nezaberie to viac ako 5 minút.

Piatok 25., sobota 26. a nedeľa 27. januára 2008 – trojdňová etapa koncertného turné Oli&Lu a Tria Martiny Trchové v Čechách.

Vymedzenie primárnych cieľov v jednotlivých dňoch:
1.piatok - 25.1.2008 - Praha - Salmovská literární kavárna – 19:30
2.sobota – 26.1.2008 – Kamenický Šenov – Folkové koštování – čas mne neznámy
3.nedeľa – 27.1.2008 – Klánovice (u Prahy) – Lukyho folkový čaj – Začiatok o 17:00 (? aspoň sa mi tak zdá)

Dnes som sedel na hoteli, čítal som si nejaké články na internete keď tu zrazu požiarny poplach. Ten zvonec bol rovno nad mojimi dverami. Vyšiel som teda poslušne z izby, nebral si so sebou žiadne osobné veci, presne ako sa to má robiť a zhromaždil som sa na parkovisku pred hotelom. Sám. Nechápem - keď už nie strach z ohrozenia života tak ten zvonec mal všetkých ostatných vyhnať von. Tak som si teda zapálil cigu a premýšľal nad zmyslom cvičných požiarnych poplachov, ktoré sme mali v mojom predchádzajúcom zamestnaní takmer každý týždeň.

určite poznáte tie vtipy o rusovi, amíkovi a slovákovi v lietadle. zväčša ide o to, kto z nich je naj. kto z nich má najväčšieho, čo ja viem, medveďa v ZOO a kto z nich najďalej, čo ja viem, dovidí. napríklad.
tento druh vtipov ja osobne až na jednu výnimku príliš nemusím. poznáme ich všetci a každému je hneď jasné, že keď na ne dôjde, je to signál že zábava na večierku upadá a že sa už minula reč o babách a futbale.
skúste si však predstaviť, že sa takto v reáli stretnú traja ľudia a začnú sa prekrikovať v tom, kto z nich urobil viac – povedzme pre ľudstvo planéty zem.