koncert

Na sklonku minulého roka som napísal článok, v ktorom som vymenoval čo ma najviac oslovilo. Samozrejme, že sa to týkalo hlavne hudby a filmov, pretože to je oblasť, v ktorej sa cítim dobre a ktorá ma baví. Tak sa teda poďme pozrieť čo sa v tomto smere u mňa na prvé priečky dostalo v roku 2008. Len jedna technická vec - nie je nutné aby nahrávka, film, a pod. vyšlo v roku 2008. Riadim sa podľa toho čo ma v tomto roku zaujalo, nech je to trebárs aj 10 rokov starý film.

Ostrovanka sa rozhodla že bude mať čajovňu, pretože chce mať čajovňu - je to jeden z jej snov. A bude mať čajovňu a to je dobre preto, lebo je dobré plniť si sny. Tak jej už mesiac pomáhame - každý, kto môže. Rodina, kamaráti, kto má čas a chuť. Brúsili sme, natierali, maľovali, pílili a vŕtali, dokonca sme ušili strop.

Vstupenky na koncert tejto rockovej skupiny z Islandu sme si s Ostrovankou kúpili už pred pár mesiacmi omámení ich hudbou i nádherným koncertným dokumentom Heima. Obaja, vtedy ešte nezamestnaní, sme zariskovali že v prípade, že v auguste budeme začínať v nových zamestnaniach, nemusíme ešte dostať dovolenku. Výlet do Prahy z Liptova je totiž celodenná záležitosť. Ale keďže odvážnym šťastie praje, zaprialo i nám a v utorok 19. augusta sme sa skoro ráno viezli smerom do stovežatej metropoly.

"Nekupujme si žiadne hlúpe bagety, vo vlaku si dáme normálne raňajky" odhováram Ostrovanku od nákupu pochybného staničného sortimentu s patričnou hrdosťou na to, aký skvelý nápad som dostal. Lenže v expresných vlakoch žiadne reštauračné vozne nebývajú, zistili sme tri minúty pred odchodom, a tak sme si nechali chuť na varené párky a teplý čaj zájsť v driemotách počas cesty.

Prvá vec po vystúpení z vlaku krátko poobede v hlavnom meste našich západných susedov bol teda práve nákup pochybného staničného sortimentu bagiet a pleteniek. Keď sme umlčali žalúdky vybrali sme sa tradičným smerom Václavák, Staromák, Karlák, Hrad a Zlatá ulička aby si Ostrovanka, ktorá bola v Prahe prvýkrát, absolvovala túto povinnú trasu a nabudúce už sa mohla venovať aj menej okukanejším a turistami zaplneným kútom tohto krásneho mesta. Po ceste sme, celkom prirodzene, naďabili aj na nejaké tie pivká a vepřo-knedlo-zelí či pečenú kačku. S tými pivkami sme to ale naozaj nepreháňali, pretože nás večer čakal hlavný program a nechceli sme sa nie príliš, ale vôbec unaviť. A tak sme si, pre každý prípad, tesne pred odchodom smerom na Výstavište ešte vychutnali skvelú kávu so zmrzlinou u McDonalda a o chvíľku sme už stáli pred HC Sparta Praha.

Piatok 25., sobota 26. a nedeľa 27. januára 2008 – trojdňová etapa koncertného turné Oli&Lu a Tria Martiny Trchové v Čechách.

Vymedzenie primárnych cieľov v jednotlivých dňoch:
1.piatok - 25.1.2008 - Praha - Salmovská literární kavárna – 19:30
2.sobota – 26.1.2008 – Kamenický Šenov – Folkové koštování – čas mne neznámy
3.nedeľa – 27.1.2008 – Klánovice (u Prahy) – Lukyho folkový čaj – Začiatok o 17:00 (? aspoň sa mi tak zdá)

Naša blogerka Katka napísala pred pár dňami takú sviežu príhodu z muzikantského života a mne pripomenula inú, moju, ktorá tiež súvisí s hraním a cestovaním. Vlastne v tomto konkrétnom prípade skôr s necestovaním a nehraním. Tak to totiž môže dopadnúť ak sa rozhodnete vo februári cestovať na koncert stovky kilometrov autobusom bez akejkoľvek časovej rezervy.

Katkin článok v ktorom krásne zrecenzovala najnovší album Josého Gonzáleza ma tak navnadil na jeho muziku, že som hneď začal pátrať či tento švéd s argentínskymi koreňmi nemá niekde na okolí aj živé vystúpenie. Dnes si vravím že to bol skvelý nápad, pretože londýnsky koncert bol na pláne už o pár dní. Zadarilo sa mi aj v internetovej dražbe oficiálne vypredaných lístkov a tak sme si v piatok 12. apríla mohli dať s Ostrovankou jedno obligátne predkoncertné pivko v príjemnej krčmičke hneď vedľa Shepherd's Bush Empire, kde mal José v ten večer hrať.