pesničkári

Jana Šteflíčková – jedna z najvýraznejších osobností českej folkovej a pesničkárskej scény (držiteľka Krtečka Zahrady 2006), herečka a pesničkárka s prezývkou Janis Joplin, ktorú získala ako jedna z jej najvernejších imitátoriek. Možno ju tiež ľahko stretnúť na doskách divadla Ypsilon, ako speváčku v jazzových kluboch, alebo hoci aj na veľkých FTCB+neviemeštečo festivaloch.
Janu na českej pesničkárskej scéne vnímam ako rozštiepený samorast. Jej pohyb je vymedzený samozrejme pesničkárstvom - do folku a prejavom - k jazzu, bluesu, latinu, tangu, k šansónu, či dokonca ku kabaretu a divadelnému expresionizmu, za čo do veľkej miery samozrejme vďačí aj kapele, veľmi dôsledne vyskladanej prevažne z jazzových muzikantov.

Ďeň prvý.
Do dažďa vyhrnutá kapucňa a vonku sneží. Či čo... Dobré skóre na stredu, dopravná zápcha trvá iba pol hoďku. Zvoní telefón a v ňom cudzí ženský hlas, čo po mne chce rodné číslo. Sanitka práve zrazila cyklistu, oblial som sa kávou a na dôvažok sedím uprostred miestnosti, v ktorej je priveľa kvetov. Vyhýbam sa odpovediam a myslím na knihu, ktorú som v dočítal v aute. Nevydarený záver to bol. A ešte na vybitú baterku v hodinkách.

Sedeli sme si takto v kaviarni s jednou českou pesničkárkou, pili sme kávu a písali pesničku. Taký nasprostastý, sebaironizujúci kuplet o pesničkároch.
V každej slohe sme chceli mať popísaný iný „druh“ pesničkára.
Od zamilovaných romantikov, cez depresívnych „temnomilov“, humoristov, výletníkov, snílkov a protestantov až po hĺbavých filozofov a melancholických podivínov. Pesničku sme samozrejme nedopísali. Že prečo?