Rolničky

Napriek mierne aprílovému začiatku 20. júnového dňa nič nezabránilo tomu, aby som, vyzbrojená povinným vybavením smrteľníka mieriaceho na festival, svoju víkendovú cestu nasmerovala do Malého Lapáša pri Nitre, konkrétne do lesoparku Jáger.

3. ročník folkového festivalu
Kremnická Bašta 2003
15. – 16. august 2003 - termálne kúpalisko Katarína

Je december, posledný mesiac v roku. Večery sú dlhšie ako dni a slniečko len sem-tam pozrie spomedzi oblakov, čo sa práve deje na zemi. Vtedy je väčšina z nás pritisnutá k radiátorom, kachliam alebo pieckam svojich bytíkov a znudene pozeráme na ďalší diel niektorej z telenoviel alebo premýšľame, akým darčekom prekvapiť v čase Vianoc tých najbližších.

Ako všade inde, tak aj na tomto festivale sa sem-tam, prihodí zopár zaujímavých vecí. Nebolo tomu inak ani dnes. Deň sa začal veľmi idylicky. Slnko vyhnalo zo stanov zavčasu aj tých, čo išli spať ako poslední. V stanoch sa totiž už okolo deviatej nedalo takmer vydržať. Zakrátko nato začal aj program na hlavnom festivalovom pódiu. Ja som prišiel práve vo chvíli, keď......na pódium vystúpili Duo Hups a band.

Tak! A festival Kremnická Bašta 2002 máme za sebou. Po tejto akcii si dovolím tvrdiť, že na "správny festival" nemusia prísť desaťtisíce ľudí, aby to bolo ono. Začína nám pribúdať tzv.

Prvý augustový víkend patril v Lipt. Hrádku country, folku, inej skvelej muzike a podobným príjemným záležitostiam.

Keď som pred rokom navštívil na Veľkú Noc Sklené Teplice, kapelník skupiny Jasoňa ma priviedol na dvor tamojšej kultúrnej chalúpky a vyhlásil, že o rok tam bude amfiteáter. Táto predstava mi pri pohľade na dvorček a sad plný harabúrd pripadala rovnako humorná, jako keď nám pred časom šéf Granu Ďatel v polozbúranej stodole oznámil, že tam spravíme štúdio.

Pri Banskej Štiavnici v obci Podsitnianska prebehla 21.-22.6. opäť po roku akcia Príjemný víkend.

Keď človek niekde účinkuje, tak nemôže dostatočne objektívne a dostatočne komplexne zhodnotiť akúkoľvek akciu. Napriek tomu mi dovoľte poskytnúť aspoň zopár informácií o sobotňajšom dianí v Poprade. Kapelníkom popradskej, výsostne trampskej skupiny "Tymián" je karlovarský rodák a naturalizovaný podtatranec Milan Fořt, zvaný Stonge. Patrí k muzikantom, ktorí vedia, že naše hudobné pôsobenie zahŕňa nielen hranie, ale aj organizovanie, aby bolo kde hrať. A tak spolu s partiou a podtatranským kultúrnym centrom organizujú každý rok taký dosť podlhovastý koncert zvaný Popradský dostavník. Nedajte sa mýliť tým country názvom, znie tam naozaj všeličo. Nestihli sme, bohužiaľ, začiatok, dorazili sme do centra zvaného "Céčko", až dve hodiny po začiatku.
 

LADIES – lopúchové listy a toaletný mach sú v šatni. Udržujte čistotu. Ďakujeme.
(dámske WC, KS Vajnorská)
Slečna to vravela celý čas: „Neboj sa, nezačnú presne.“ Neznajúc folkové reálie odhadla vývoj pomerne presne – v číselnom vyjadrení plus osemdesiattri minút. Čo sa týka priestorových súradníc, vyšlo to organizátorom nepomerne lepšie. Dej sa skutočne odohrával v avizovanom priestore a nezasahoval do bežného tepu Vajnorskej ulice (ha-ha).