Lodenica

Festival Lodenica, ktorého už 12. ročník sa uskutoční už 26. – 28. augusta, začne fantastickým hudobným večerom, ktorý bude určite skvelým začiatkom ukončenia festivalovej sezóny v piešťanskom campe. Hneď prvý deň festivalu vystúpia mnohé obľúbené hudobné skupiny a interpreti. Vo štvrtkovom programe festivalu sa bude niesť aj v znamení folkových legiend bratov Nedvědov. Predtým Vám však náladu na začiatok urobia určite známi – Kaktus Band a VIP Gypsi. Predstaví sa i česká hviezda, ktorá už opäť v plnej sile zvláda hudobné pódia Naďa Urbánková so skupinou Bokomara. Jedna z najobľúbenejších lodenicových kapiel je skupinka Družina. Domáca veľmi populárna piešťanská formácia Slniečko s neopakovateľnými textami piesní z hrdla lídra Petra Remiša vystrieda kapelka, ktorá bude na Lodenici ešte nebola a to Radim Hladík so skupinou Blue effect, po ktorom nám zaspievajú legendárni folkoví bratia Jan a František Nedvědi. V ich podaní sa bude niesť záver prvého festivalového večera. Program 12. ročníku festivalu Lodenica bude ako aj po minulé roky na štyroch scénach - hlavnej scéne pod názvom, open scéne, alternatívnej komornej Folk.sk scéne tzv. divadelný stan a na westernovej scéne. 

 Wabi Ryvola, vlastným menom Jiří Ryvola, (4. 4. 1935 Kladno - 27. 2. 1995 Praha) bol český trampský pesničkár, ktorého určite nemusíme predstavovať. Bol jednou z dvoch osobností, ktoré už bohužiaľ nestihli zahrať na festivale Lodenica. Jednou z týchto hviezd, ktoré sú už v „hudobnom nebi“ je Michal Tučný a druhou je práve Wabi Ryvola. Preto sa organizátori festivalu Lodenica rozhodli, že vám túto osobnosť pripomenú práve na Lodenici, a tak zároveň bude patriť tento koncert ako blok k oslave nedožitých Wabiho 75. narodenín. 

skupina Čochciari z Tužiny naživo na Lodenici 2006

pieseň je spomienkou na strateného bieleho motýľa - asi každý z nás nejakého takého pozná ...

video bolo poňaté ako spomienka na Dana Struhára - viac info som písal tu :

http://folk.sk/clanok/odisiel-dobry-chlap

Sympatická česká pesničkárka Žofie Kabelková sa ukázala na Lodeničiarskom pódiu opäť po roku. Predpokladalo sa, že so sebou prinesie aj svoje čerstvé, v poradí tretie CD, ktoré pred nedávnom donahrávala a na ktorom sa opäť hudobne podieľal aj známy huslista Stano Palúch. Ako však veľa vecí v tejto dobe, aj Žofkine CD musí ešte chvíľu počkať než sa dočká oficiálneho uvedenia do života. Samotné vystúpenie bolo pohladením na duši. Jednoduchá, no pritom precízna hra na gitaru, zvonivý usmiaty spev a skvelé texty sú Žofiinou cennou devízou, ktorú poslucháči vždy radi kúpia. Oproti Jane Šteflíčkovej, ktorá hrala pred ňou, Žofka pôsobila trochu intímnejšie a menej živelne, no určite nie nezaujímavo. V recitáli sa objavilo pár nových piesní, ktoré som ešte nemal možnosť počuť (zrejme novinky z pripravovaného albumu) a rád konštatujem, že je to znovu posun vpred. 

Z piatka na sobotu som si našiel miesto a dokonca aj čas aspoň na štyri hodiny spánku. Lenže celú noc výdatne pršalo a bubnovanie dažďa na podlahu hotelového balkóna prerušovalo moje už i beztak krátke a biedne driemoty. Napriek tomu som bol po celý zvyšok dňa v dobre nálade, pretože najlepší životabudič nie je káva ani acidko ani pivo (hoci inokedy by som sa bol hádal) ale živá Kefova textáreň. Dať dokopy rýmovacie bunky, naštartovať predstavivosť, tvorivosť a originalitu aspoň do takej miery aby som poskladal text za ktorý by som sa nemusel pred ostatnými hanbiť, to chce celého človeka. Takže chcel - nechcel, musel som. Akurát sa mi celkom nepodarilo nepourážať známeho českého pesničkára. Soráč, Honzo, ale keď s tebou je taká sranda.

Len druhý krát sme trávili posledný prázdninový víkend na festivale Lodenica. Kým minulý ročník bol  pre našu rodinku skôr odreagovaním sa kempovaním  a popritom započutí nejakej pohodovej muzičky bez pubertálnych výrastkov . Už vlani ma osobne bavilo pohybovať sa na komornej scéne a pokukovať po zaujímavých ľudkoch a počúvať texty, ktoré chytia za srdce, rozosmejú alebo hovoria o krutej realite.

Prvý deň festivalu býva vždy výnimočný. Očakávania, či všetko bolo pripravené tak ako má byť, či nebude napríklad vďaka vyššej moci meškať niektorý z účinkujúcich a či bude všetko podľa plánu sa organizátorom preháňajú hlavou. Nebolo tomu inak ani v mojom prípade. Mal som na starosti dramaturgiu a organizáciu Komornej scény jedenásteho ročníka festivalu Lodenica. Pri zostavovaní programu bolo potrebné prihliadnúť na niekoľko obmedzení, z ktorých spomeniem to hlavné - nižší objem finančných prostriedkov, ktoré sa tento rok podarilo zabezpečiť. Darmo raz, globálna kríza aj na tomto poli ukázala svoju silu. Program sa však podarilo dať dohromady a tak nakoniec nič nebránilo tomu, aby sa vo štvrtok 27.augusta 2009 otvorili nielen brány festivalu, ale aj veľkokapacitný stan komornej scény, ktorá otvorila svoju náruč už po piatykrát.

S príchodom Eda Klenu sa Komorná scéna zmenila na Nie až tak komornú scénu a počas jeho koncertu aj poriadne zaplnila. Klenoty, teda jeho spluhráči už nie sú dvaja ale traja - pribudol huslista a rockový zvuk tak dostal sólový nástroj, čo je skvelý ťah. Rozbalili to poriadne od prvej pesničky. Edo sa netrápi nad komplikovanými kompozíciami, riadi sa heslom "Řekni co máš na jazyku a táhni do prdele" a táto jednoduchosť má za následok to, že v podobnej zostave sú jeho veci veľmi nabité a dynamické, majú až punkový nádych (čo si osadenstvo zaplneného stanu poriadne užívalo). Edo sa ale nezaprie ani ako folkáč a to najmä pri uvádzaní piesní - (dô)vtip, spontánnosť a vkus sú slová, ktoré mu nie sú cudzie. Pre mňa osobne vrchol dnešného dňa.

Piatok 28. augusta pre mňa nezačal práve najšťastnejšie. Vďaka celkom krátkemu času na prestup som v Liptovskom Mikuláši nestihol rýchlik a tak som si počkal asi dve hodiny na ďalší. Napriek tomu som pravdepodobne prišiel príliš skoro - po kyvadlovej doprave nebolo na piešťanskej stanici ani stopy. Úsmev na tvári mi vyčaroval len postarší pán pýtajúc sa ma či idem na festival Pohoda. "Tesne vedľa", povedal som si viacmenej pre seba. Mojim cieľom bol festival iný - Lodenica, ktorá sa v piešťanskom ATC rovnakého názvu tento rok konal už jedenásty krát. Ešteže existujú taxíky.