Redy tu flaj - redy tu lajf

Nedeľa sa niesla v duchu. Začalo sa to už ráno, keď sa folkovo-gospelová formácia Metelica zúčastnila na svätej omši v UPC a zahrala na nej, namiesto zvyčajných náboženských piesní, skladby z ešte teplo voňajúceho, práve dopečeného CD s názvom „Deň letecký“. Keby sa to hodilo, tak napíšem, že to malo gule, ale keďže to asi nie je príliš vhodné, napíšem, že to bolo živé, originálne, harmofónické (harmonicky znejúce, to som si dovolila novotvar). Keďže počas omše bolo upozornené na to, že kresťania krstom nazývajú iba krstenie „ozajské“ t.j. ľudské, CD-čko bolo symbolicky „posvätené“ vodou a dymom z kadidla.

Také som ešte nevidela a myslím, že ani mnoho iných zúčastnených nie. Aj keď by sa mohlo zdať, že pre tento druh hudby je to práve najvhodnejší štart do sveta kadejakých hudobných a iných hrozieb, nebolo to všetko. Bol to ešte len začiatok dňa vskutku uleteného…Pauzu medzi predpoludňajšou omšou a večerným koncertom využil kto chcel, ako chcel. Ja výdatným nedeľným obedom z vlastnej tvorivej dielne a nemenej sýtym poobedňajším šlofíkom. Koncert sa začal o sedemnástej v priestoroch Univerzitného pastoračného centra (dejiska mnohých zmysluplných aktivít nielen kresťansky orientovaných študentov) v Mlynskej doline. Aj keď veľká miestnosť s vysokým stropom a PVC stoličkami nie je práve najvhodnejším miestom pre koncerty tohto typu, príjemné osvetlenie a hojná divácka účasť to myslím dostatočne vykompenzovali.

Ale k muzike. Na úvod zahrali prizvaní hostia Metelice: skupina Mimicry a Credo. Predtým som nepočula ani jednu z nich. Mimicry zneli veľmi žensky aj vďaka speváčke (hm, to je pekná blbosť, prečo by mali práve vďaka speváčke znieť inak ako žensky), ale hlavne pre femino-textovú poetiku. Credo bolo trochu ukecané a znelo viac mužsky (ehm, čitateľ sa už isto dovtípi prečo). No a po nich už na pódium pribehli hlavné hvízdy večera: bardejovskí hoši metelicoši v zložení: bratia Šmilňákovci (počet kusov - 3), Peťo Harčár, Maťo Demský, Miro Beniak a Maťo Komiňák. Ich vystúpenie malo gradáciu, bolo živo-veselé, popretkávané kadejakými haluzami a improvizovanými vsuvkami a, samozrejme, hlavne pesničkami: novými aj postaršími. Prekvapením, hosťom a zároveň tatom CD bol Marián Kochanský z Lojza. Ten to roztočil s Pannou Annou, drahým volvom a neplateným voľnom, takže sme si aj zabliakali. Samotný akt výletu, úletu či vzletu cédečka do sveta bol spáchaný kreatívnym lídrom kapely Mirom Šmilňákom. Disk v jeho rukách (ozdobený plyšovou kačkou, či čo to bolo) sa rozbehlol do publika a pristál v rukách nejakej sympatickej dievčiny… no proste úlet. Zdá sa, že v niektorej z hláv kapely sa prebudilo aj marketingové myslenie, lebo motivácia ku kúpe CD bola podporená bonusom vo forme banánu, pri kúpe piatich kusov dokonca ananásom a kto si nekúpil nič, dostal figu – nie len symbolickú… V závere sme si ešte všetci spolu v rámci blížiacich sa Vianoc zaspievali tú o salónkach a pozlátkach, až to bolo dojímavé…

Vyvoleným (podarilo sa mi ocitnúť medzi nimi) sa dostalo aj áftrpárty s fajnovým jedlom, pitivom, ľuďmi, spokojnými, úľavou presýtenými výdychmi zúčastnených muzikantov a všetkých, ktorí sa akokoľvek podieľali na tom, aby všetko klaplo.

Bolo určite neľahké nahrávať s kapelou, ktorej členovia žijú na dvoch opačných koncoch republiky, ale zdá sa, že vôľa, chuť a hlad po muzike aj tentokrát zvíťazili nad zákernými časopriestorovými slučkami. Želám novému albumu Metelice hladké pristátie vo vašich CD mechanikách a discmanoch. Tak leť a ži…

javorka

P.S.: Fotky z krstu si môžete pozrieť v našom fotoalbume

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu