Folk.sk

Len druhý krát sme trávili posledný prázdninový víkend na festivale Lodenica. Kým minulý ročník bol  pre našu rodinku skôr odreagovaním sa kempovaním  a popritom započutí nejakej pohodovej muzičky bez pubertálnych výrastkov . Už vlani ma osobne bavilo pohybovať sa na komornej scéne a pokukovať po zaujímavých ľudkoch a počúvať texty, ktoré chytia za srdce, rozosmejú alebo hovoria o krutej realite.

Niektoré sny sa plnia síce neskoro a v čase, keď už človek v ich naplnenie ani nedúfa, ale nakoniec sa realizujú. Pre mňa bol jedným z takýchto dlho nesplnených snov zažiť koncert Leonarda Cohena, jedného z pesničkárov, ktorí ma  priviedli k folkovej hudbe, k hraniu i skladaniu pesničiek. Suzanne, ale najmä Sisters of Mercy a Partisan boli pre mňa zjavenia a prvými lekciami folku.

Prvý deň festivalu býva vždy výnimočný. Očakávania, či všetko bolo pripravené tak ako má byť, či nebude napríklad vďaka vyššej moci meškať niektorý z účinkujúcich a či bude všetko podľa plánu sa organizátorom preháňajú hlavou. Nebolo tomu inak ani v mojom prípade. Mal som na starosti dramaturgiu a organizáciu Komornej scény jedenásteho ročníka festivalu Lodenica. Pri zostavovaní programu bolo potrebné prihliadnúť na niekoľko obmedzení, z ktorých spomeniem to hlavné - nižší objem finančných prostriedkov, ktoré sa tento rok podarilo zabezpečiť. Darmo raz, globálna kríza aj na tomto poli ukázala svoju silu. Program sa však podarilo dať dohromady a tak nakoniec nič nebránilo tomu, aby sa vo štvrtok 27.augusta 2009 otvorili nielen brány festivalu, ale aj veľkokapacitný stan komornej scény, ktorá otvorila svoju náruč už po piatykrát.

S príchodom Eda Klenu sa Komorná scéna zmenila na Nie až tak komornú scénu a počas jeho koncertu aj poriadne zaplnila. Klenoty, teda jeho spluhráči už nie sú dvaja ale traja - pribudol huslista a rockový zvuk tak dostal sólový nástroj, čo je skvelý ťah. Rozbalili to poriadne od prvej pesničky. Edo sa netrápi nad komplikovanými kompozíciami, riadi sa heslom "Řekni co máš na jazyku a táhni do prdele" a táto jednoduchosť má za následok to, že v podobnej zostave sú jeho veci veľmi nabité a dynamické, majú až punkový nádych (čo si osadenstvo zaplneného stanu poriadne užívalo). Edo sa ale nezaprie ani ako folkáč a to najmä pri uvádzaní piesní - (dô)vtip, spontánnosť a vkus sú slová, ktoré mu nie sú cudzie. Pre mňa osobne vrchol dnešného dňa.

Piatok 28. augusta pre mňa nezačal práve najšťastnejšie. Vďaka celkom krátkemu času na prestup som v Liptovskom Mikuláši nestihol rýchlik a tak som si počkal asi dve hodiny na ďalší. Napriek tomu som pravdepodobne prišiel príliš skoro - po kyvadlovej doprave nebolo na piešťanskej stanici ani stopy. Úsmev na tvári mi vyčaroval len postarší pán pýtajúc sa ma či idem na festival Pohoda. "Tesne vedľa", povedal som si viacmenej pre seba. Mojim cieľom bol festival iný - Lodenica, ktorá sa v piešťanskom ATC rovnakého názvu tento rok konal už jedenásty krát. Ešteže existujú taxíky.

 Tento rok som sa konečne prvýkrát vybral na Pohodu. Bolo to hlavne vďaka mojim priateľom, ktorí mi Pohodu opísali ako časopriestor, na ktorom každý rok určite objavia pre nich niečo doposiaľ nepoznané. Rozhodol som sa teda, že tento rok mi hudobné povinnosti túto akciu neprekazia a podarilo sa. Nebudem sa tu rozpisovať o tragickej udalosti, o ktorej už bolo toho popísaného viac než dosť. Zamerám sa na môj osobný hudobný objav z Pohody. Bola a dodnes ním aj je britská skupina Tunng. Mal som možnosť zažiť ich v ČSOB aréne v piatok večer 17.júla 2009 v čase od 21:00-22:00. 

Dramaturgia Komornej scény Lodenice 2009 sa dostala do dúfajme konečnej podoby a tak máme možnosť vás ako prvých poinformovať o tom, ako to bude vyzerať v stane komornej scény a to pekne po poriadku. Veríme, že si každý z vás nájde počas každého z troch festivalových dní dostatok zaujímavých interpretov, ktorí udržia vašu pozornosť . 

Ak mám byť úprimný tak ma teda poriadne prekvapilo že napriek všetkým stroskotaným snahám o širšiu medializáciu žánrov folk, country, bluegrass a podobných sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí to skúšajú. Tentokrát založili internetové rádio ľudia z občianskeho združenia s veľavravným názvom Country Rádio Longhorns so sídlom vo Svite, cítiac "...potrebu vyplniť túto dieru v Slovenskom étery." (sic!)

Už z názvu je jasné, že členskú základňu budú pravdepodobne tvoriť členovia skupiny Longhorns a jej spriaznené duše. Z názvu by sa potom tiež mohlo zdať že sa budú zameriavať výhradne alebo prednostne na country hudbu, avšak z popisu rádia, ktorý uverejnili na svojom webe to tak nevyzerá. Podľa ich vlastných slov sa chcú sústrediť aj na folkovú, bluegrassovú a trampskú hudbu, pričom hudobná zložka rádia bude tvoriť "len" asi 70%. Ten zvyšok vyplnia informácie o kultúrnom dianí na Spiši a neďalekých regiónoch - Liptov, Zamagurie a pod. Postupom času sa majú vo vysielaní objaviť moderované relácie venované slovenským interprétom, ale aj iným informáciám zo všetkých oblastí ktoré majú čosi spoločné s prírodou, romantikou "...a country.".

Niektorí znalci považujú propagovanie blues na Slovensku  za rovnako zbytočné ako vozenie dreva do lesa.
Bluesové pondelky majú totiž v Bratislave dlhú tradíciu!

Prípravy na festival Lodenica 2009 sú v plnom prúde. Globálna kríza sa nevyhla ani tomuto festivalu, no aj napriek nej a hlavne vďaka pochopeniu umelcov sme pre vás opäť pripravili bohatú a pestrú nádielku zaujímavej počúvateľnej a hlavne kvalitnej hudby. Komorná scéna (pesničkársky stan) otvorí svoje útroby už po šiesty krát. Za uplynulých päť rokov sa stala rešpektovanou a mnohými vyhľadávanou súčasťou Lodenice. Nielen návštevníci, ale aj samotní hudobníci sa každoročne tešia na účinkovanie pred pozorným a vnímavýnm publikom. Tohoročný hudobný koktejl znovu osviežia mená, ktoré mnohí z vás ešte nemali možnosť počuť, alebo stretnúť.