Reportáž

 V Kafé Scherz sa od jeho otvorenia dejú pomerne zaujímavé veci. Hneď na samom začiatku sa tohto priestoru zmocnil Daniel Hevier so svojím poloimprovizovaným cyklom a zaujímavými hosťami, neskôr alebo možno aj zároveň sa tam uskutočnil celý rad skvelých koncertov, za všetky spomeniem Latrino Cubano a českého pesničkára Oldřicha Janotu. Na 19. apríla 2010 pripadol folkový koncert českej pesničkárky Žofie Kabelkovej a čoraz známejšej bratislavkej kapely Mysami. Žofii sa však tesne pred koncertom stala nepríjemná vec, totiž vyhliadla si ju nejaká jarná viróza a úplne jej vyradila z prevádzky hlasivky, a preto sa na poslednú chvíľu ospravedlnila a neprišla. Jej miesto vyplnil popredný slovenský pesničkár Stano Kalman, a to dokonca vo funkcii headlinera. 

/pohľad amatérskeho sociologického psychológa na rozšantenú skupinu z piatku 30.4./
Postavy a pozorované skupiny: PP – Piatko, Roman Zábojník – Zibo, Elvis, Ľubo Šťovčík – Dvaktvar, Edo Klena – Klenotník a Klenoty: Miro Sivák (basgitara), Peter Wittner (husle), Mišo Gál (bubóny.)

Charakteristika skupiny: Na prvý pohľad vyzerá skupina vyrovnaná, bez sociologických anomálií, aj keď nezapadá do obrazu priemerného občana. Pozorovaní sa navzájom poznajú, majú rovnaké záujmy, stretli sa za rovnakým účelom, okolím sú nenápadne sledovaní z väčšieho odstupu. Všetci majú sklony k exhibicionizmu, lebo postupne vystupujú na pódium, väčšina opakovane, dokonca sa dožadujú vyjsť viackrát.

Edo Klena vojde do miestnosti, uviaže si šatku a premení sa tak v sekunde zo schopného manažéra nadnárodnej firmy na schopného posthippie rockera. Udrie prvýkrát do stratocastra a zaplní miestnosť drajvovým zvukom. To je posledná chvíľa, kedy môžete ujsť, pretože potom vám už nedá vydýchnuť.

     Priatelia nedá mi nenapísať pár slov o poslednom XII. ročníku regionálneho festivalu Folková jar 2010. Už niekoľko rokov sme nutený presúvať dianie festivalu do dedín v okolí Partizánskeho. Dôvodou je viac ale ten najdôležitejší sú asi financie. Starostovia dedín sú v tomto totiž ústretovejší ako primátori vačších miest.

Na vystúpenie Števa Šantu na Piatku s Piatkom som sa tešil už len z toho dôvodu, že som dosiaľ ešte nikdy nemal možnosť vidieť ho vystupovať aj s jeho kapelou Ostrov. A podanie skladieb v ich bigbítovejších verziách s prepracovanými aranžmánmi nesklamalo, miestami mi až bolo ľúto, prečo práve takáto hudba nie je častejšie hrávaná v rádiách. Silné melodické nápady, chytľavé refrény - a to všetko podporené vynikajúcimi textami (to je aj hlavný rozdiel oproti bezduchým výplodom väčšiny z tunajších popmusic bánd útočiacich na dobrý vkus.)

 Ha-ha, to som celý ja...rozhodnem sa písať reportáž z koncertu, no v takom časovom odstupe, že si už nespomínam, kedy sa udial, hm (18.12.2009 - pozn.redakcie)! Pozval ma naň človiečik, ktorého som začiatkom deväťdesiatych rokov molestoval, by si spomenul na akordy k tej či onej piesni, ktorú napísal ako vtedy mladý, progresívny folkáč. Koľko mu v tej dobe vlastne rokov bolo?

Toto video alebo celý televízny kanál TV Folk.sk nájdete aj na videoportáli Vimeo.

Po niekoľkých mesiacoch sa mi konečne podarilo technicky vyriešiť pripojenie kamery k môjmu novému počítaču a okamžite som si z nej preniesol niekoľko restov z minulého roku. Do TV Folk.sk tak čoskoro pribudnú videá z koncertov Dominiky Fričovej, Nestíháme či dokonca veľmi zriedka koncertujúceho Padlášového výberu. Teraz ale na začiatok ponúkame krátky, ale o to zaujímavejší hudobný bonbónik. Pražské duo Nestíháme hrá pieseň popradského pesničkára Števa Šantu Keď sa ti tvár usmieva.

Keď sa povie Himaláje, ľuďom sa v mysliach často vynoria prívlastky ako „strecha sveta“, „kráľovstvo snehu“, či „nedobytná hradba hôr“. No len málokto si pri slove Himaláje predstaví život, ktorý v ľudskej podobe pulzuje týmto územím už tisíce rokov. Ľudský život, ktorý by sme možno my moderní Európania nazvali zaostalým, no ktorý sa vo svojich hrubých rysoch od toho nášho až tak veľmi neodlišuje. Už od narodenia ho totiž sprevádza tak ako každého z nás hudba a aj tú by som vám chcel v tomto článku priblížiť.

Peter: zdar petiar

Petiar: zdar pitre

Peter: vcera som bol na vybornom koncerte

Petiar: fiha, kde si hral? :-D:-D

Peter: UMK, hovori ti to nieco?

Petiar: jasne, martin geisberg, pozname

uz s nimi hrala aj katka kucharova, pravda?

Peter: nehra tam na akordone nahodou ta babenka z divozelu?

Večný rebel a Zabudnutí sú späť

Pod takýmto komplikovaným a politikou zaváňajúcim názvom sa koncom novembra uskutočnil v Prievidzi jeden zaujímavý koncert.

Hralo a spievalo sa v  polyfunkčnej sále regionálneho kultúrneho centra.Príjemné nové priestory síce ničím nepripomínajú komoru, no i tak koncert získal takýto prívlastok.Komorný.Mal aj viacero spoločných menovateľov.Ku tým zásadným patrilo predovšetkým zmŕtvychvstanie skupiny ZABUDNUTÍ a spomienka na tvorbu jej textára Rasťa Havaldu, ktorý pred rokom podľahol zákernej chorobe.Niekedy v roku 20 výročia Nežnej revolúcie si aj ZABUDNUTÍ pripomínajú svoj vlastný zrod.A potom  je tu ešte pätnástka.Od posledného vystúpenia Zabudnutých nás delí približne tých 15 rokov...