Krst zbierky básní Petra Michaloviča s podtónmi Slnovratu

Niekedy začiatkom októbra sa mi ozval pesničkár Peter Michalovič a spýtal sa ma, aké mám plány na piatkový večer (18.10). Keďže môj diárééé na tento večer bol nepoškvrnený s chuťou som si doň poznačil, že v divadle Ticho a spol na Školskej 14. sa bude toho večera konať krst zbierky Petrových básní.

Na oné „pozbieranky rýmovačiek“ som bol nemálo zvedavý poznajúc jeho piesňové texty plné farieb, zvukov a obrazov.
Rozhodol som sa so sebou na krst niekoho blízkeho vziať. Niekoho, kto Petra ešte naživo nezažil. Očko mala čas. Do kulturáku sme prišli temer dve hodiny prv, ako sa akcia mala začať. So sebou som mal „lutnu“, a tak som prezentoval svojej blízkej duši čerstvo napísané piesne, ktoré ešte nepočula... Bolo príjemne. Odrazu sa vo foajé, kde sme sedeli zjavil Bacil (Dušan Valúch z kapely JFQ). Neprekvapilo ma to. Napadlo mi, že Peter Bacila, (tak, ako mňa) pozval. No Dušan bol vyzbrojený gitarou... Vysvitlo, že i Jednofázko bude večer hrať, a nielen Jednofázko, no i Paľo Malovič a Julo Kazimír (ďalší Slnovratiaci). Po čase sa zjavil v „predsieni kulturhausu“ Peter so synom, to sa už v sále zvučilo...

Prišli vyzbrojení mnohými škatuľami s obsahom oka i pusy lahodiacim, všakovakými chlebíkmi, koláčikmi, pagáčikmi a vínkami.
Obdržal som knižku (ešte nepokrstenú) Pes, ktorý vedel príliš mnoho, a majúc ešte čas, sme si v nej s Očkom listovali a nahlas si čítali rad za radom básne v nej nasťahované. Ako som si všimol nerobili sme tak sami. Od Kaja Svozila (dychár kapely JFQ) som sa dozvedel, že program bude mať asi diétny skĺz, čo do začatia, bo krstný tata knižky pesničkár, novinár, už mnoho rokov žijúci v Čechách a na Morave (Ivan Hofmann) do Bratislavy ešte nedorazil. Už kúsok po (19:00) sme však vstupovali do sály. Na pódiu sa postupne vystriedali Peter Michalovič so synom Petrom, (od ktorého som neskôr dostal jeho debutový CD album: Fragments) a Julo Kazimír Každý z nich zahral po 5 piesní. Julo ma nemálo prekvapil svojim výberom, a po tomto večeri som dostal šibalskú chuť spoznať aktéra dvoch z piesní, ktoré spieval, jeho vnuka Maxa.
Po prestávke sa pristúpilo k očakávanému krstu, bo Ivan medzičasom dorazil do cieľa. Krstilo sa Ivanovou marhuľovicou, s ktorou sa vzhľadom na vzácnosť odrody šetrilo. Podľa výzoru krstiteľov i neskorších jej ochutnávačov: Paľo Malovič, Bacil bol ozaj dôvod na úsporné zaobchádzanie s ňou. Posledný z večerným blokov patril, tak, ako zvyčajne triu JFQ.

Zahrali starinky, no i pár čerstvotín Miloša, u ktorého v poslednom roku múzy majú zrejme prechodný pobyt v dôsledku čoho mu to fest píše...
Po skončení oficiálnej časti večera väčšina divákov sa vrátila „na druhú stranu barikády kultúrneho domu, teda“ do foajé, a tam posedela pri už spomínaných lahôdkach navláčených hostiteľom Petrom.

Snáď ešte pár slov ku samotnej knižke básní... Je taká, ako som predpokladal. Útla, drobná, obsahom prevyšujúca svoje rozmery. Obsahuje Petrove básne pozbierané (a ponachádzané) za posledných 40 rokov. Tie však nie sú v knižke nijak členené... Ani podľa obdobia, kedy vznikli, tematicky, ani inak... Teda nech si otvoríš knižku, kde Ti napadne vypadne na Teba básnička, ktorá Ťa prekvapí... Pár z nich by som sa tu opovážil odcitovať:

Development

Na konci dediny, tam, kde vždy od jari bývala mokraď...
Priviezli dve bunky, začali developovať....
Tri, štyri markety v novučkom schoppingu vyrastú po roku...
Fandím novotám, kto že by z domácich bránil sa pokroku...
Babky to prebrali v nedeľu po omši, aký krám, ktorá sieť...
V susednej dedine nič také nemajú, tí budú závidieť!

Trochu letná káva

Nedá sa prehliadnuť,
aj keby som bol slepý...
Pamätáš na ten čas
na Prahe-Řepy?

Sedíme v kaviarni,
tam kde je Letná...
Kým prídem ku slovu
káva je letná.

Na bicykli

Najhoršie sa bicykluje s mŕtvou myšou...
Horšie sú len zrážky s mocou, zvlášť s tou vyššou...
Pozrieť vpravo, pozrieť vľavo nepomôže, stále tu je...
Ponad tuje, levituje.

To asi preto

Cherchez la femme
Aj Tebe dám...
Aj Tebe dám...
A Tebe nedám...
Skočilo leto,
to asi preto.

Babie leto

Tak toto bude jeseň...
Tým môžeš si byť istý....
Namieša farby z dúhy,
a zdobí nimi stromom listy...
Z jesene mám pocit hmlistý.

Nikde ma to ťahá...
Proste len nedá mi to...
Pustiť sa hore, až tam,
kde začína mliečna dráha...
Cestovať po nej inkognito.

Pristávam presne, sedem p.m...
Z letiska idem pešo...
Keď potom zapnem príjem
neznámy hlas mi zachrípnuto
hlási, že začne babie leto.

V cudzom svete

Tri žirafy
vybrali sa do Afriky...
Užiť si tam trocha sexu...
Zamerať sa na jazyky.

Bol tam hroch na jednej párty...
Hubu si ne ne otvára...
Že by si rád zahral karty,
ak nevadí im cigara.

Teší ich to vyslovene...
Tak sa hroch vybral pre karty...
Zatiaľ budú pri bazéne,
kde sa už blbnú levharty.

Plameniaky majú róby...
Všetci sú fakt veľmi milí...
Barmana dnes emu robí,
plavčíkov dva krokodíly.

Z rohu na ne pozerá
gazela trochu nesmelá...
Hrajú jej však žilky,
len čo spustí opičia kapela.

Rýchle bolo prvé kolo...
Pri druhom hudba spomalí...
Slon zatrúbi svoje sólo,
zbory ťahajú šakaly.

Aj zebra chytá náladu,
to práve prišla z Londýna...
Len kakadu je pozadu,
tak tlačí zobák do vína.

Dobre je v tom cudzom svete,
len jedno vám v hlave straší...
Keď si občas spomeniete,
čo Tí naši v Mikuláš.

So slnkom v tvári zostáva babím letom ulovený...
Had

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu