Folk.sk

Tak chalanov z tejto bandy poznám a potešilo ma,že sa po 15 rokoch zase stretajú a chcu vystúpiť na festivale v Prievidzi.Mám aj ich jeden album a sú na ňom skutočne sLOVEnské hudobné skvosty a stále to je škoda,že sa ta ich miúzik stratila a nikde sa nehraje,leda tak na Rádii Longhorns.Takže Zabudnutí pochádzajú z malej preslávenej dedinky Tužina,kde sa kona niekoľko rokov super festival a je to pár km od Prievidzi a ešte menej od Nitrianského Právna.<

"Doplna fľaša, prítomnosť je naša a dvíhajú hlavy zabudnutí..." - tak sa spieva v piesni Zabudnutí od kapelky Zabudnutí, ktorá úspešne pôsobila začiatkom 90-tych rokov na slovenskej hudobnej scéne.

Na otázku Čo to je folk?  odpovedzme priliehavým citátom pesničkára Klimenta Ondrejku z legendárnej skupiny Prešporok: „...folk nie je len hudobný žáner, ale aj spôsob myslenia a tiež spôsob života. Oficiálne sa folk vždy kládol kamsi na okraj hudobného života a ak sa dostal k poslucháčovi cez médiá, tak vždy dobre preosiaty, vymytý a bledý... Mnohí odvážni "folkeri" po časoch útrap "prestúpili" na iné koľaje, priamejšie a rýchlejšie.“ (PREŠPOROK: Kalendár tvárí, OBKaSS II, 1990.)

To sú skúsenosti z obdobia totality, keď folkoví pesničkári boli súčasťou nežiadúcej produkcie, z oblasti alternatívnej kultúry. 

Dnes je na mieste skôr iná otázka - Aký je a čím žije slovenský folk dnes? Na to, tiež priliehavo, odpovedá s potuteľným úsmevom pesničkár Edo Klena, v jednej z častí z filmového cyklu „Pesničkári slovenskí“, ktorú uvádzala Slovenská televízia v rokoch 90-tych, po Nežnej: „...myslím si, že vždy bude o čom spievať... ak už o ničom inom, tak aspoň o tej  nehe našej... slovenskej...“

Toto video alebo celý televízny kanál TV Folk.sk nájdete aj na videoportáli Vimeo.

Túto reportáž vám prinášame vďaka skvelej práci TV13 a ich ústretovosti.

Ľubo Puki Wagner ťa v istom čase prizval aj do pesničkárskeho spolku o ktorom viem, žiaľ, iba toľko že sa volal Prvá pesničkárska úderka. Mohol by si nám povedať čo to vlastne bolo?

Fungovali tam vtedy Mišo Recký z Brezna a Jano Milan z Pohorelskej Maše a chodievali po Slovensku po nejakých festivalíkoch a súťažiach. Ľubo mal v tom čase Folkparádu na rádiu Lumen čo znamenalo aj mnoho kontaktov. My sme sa stretli v klube Hudobroň v Liptovskom Mikuláši a tam ma oslovil a spýtal sa či by sme nemohli chodiť hrávať spolu ako partia. Tak ma "adoptoval", ako to on hovoril, do pesničkárskej úderky. Momentálne je to veľmi prispaté. Ľubo už nepracuje v rádiu Lumen a ja neviem čo sa deje. Viem, že chce 17. novembra zorganizovať nejaký festival v Banskej Bystrici. Má sa to volať Popapuli ale to je všetko čo viem.

Ľubo mi akokeby ukázal cestu a on ma povodil po všetkých tých festivaloch, dotiahol ma na drotáriu, boli sme na Dudinskej stope, na Porte. On je ten človek ktorý ma tak potiahol.

Janko Majerčík (1969) sa na folkových pódiách, na rozdiel od väčšiny slovenských pesničkárov, objavil len pred pár rokmi a takmer okamžite sa dostal do povedomia. Pomohla mu v tom nielen originalita formy i obsahu jeho piesní ale hlavne presvedčivosť s akou ich dokáže interpretovať. Inšpirovaný slovenskosťou v tom najpôvodnejšom zmysle slova, životom v rázovitej oblasti, na dedine, prírodou a čistotou ducha je totižto nielen človekom, ktorý si s touto tématikou vie originálne poradiť, ale tiež človekom, ktorému to ani na chvíľku nemáte problém uveriť. Na svojom konte už má 2 albumy, tretí snáď uzrie svetlo sveta do konca tohto roka. Pravidelne si odnáša ocenenia zo súťažných prehliadok a festivalov a svoje miesto má aj v encyklopédii Folk na Slovensku. Napriek tomu všetkému vás počas rozhovoru s ním najviac uchváti neuveriteľná pokora.

Sympatická česká pesničkárka Žofie Kabelková sa ukázala na Lodeničiarskom pódiu opäť po roku. Predpokladalo sa, že so sebou prinesie aj svoje čerstvé, v poradí tretie CD, ktoré pred nedávnom donahrávala a na ktorom sa opäť hudobne podieľal aj známy huslista Stano Palúch. Ako však veľa vecí v tejto dobe, aj Žofkine CD musí ešte chvíľu počkať než sa dočká oficiálneho uvedenia do života. Samotné vystúpenie bolo pohladením na duši. Jednoduchá, no pritom precízna hra na gitaru, zvonivý usmiaty spev a skvelé texty sú Žofiinou cennou devízou, ktorú poslucháči vždy radi kúpia. Oproti Jane Šteflíčkovej, ktorá hrala pred ňou, Žofka pôsobila trochu intímnejšie a menej živelne, no určite nie nezaujímavo. V recitáli sa objavilo pár nových piesní, ktoré som ešte nemal možnosť počuť (zrejme novinky z pripravovaného albumu) a rád konštatujem, že je to znovu posun vpred. 

Z piatka na sobotu som si našiel miesto a dokonca aj čas aspoň na štyri hodiny spánku. Lenže celú noc výdatne pršalo a bubnovanie dažďa na podlahu hotelového balkóna prerušovalo moje už i beztak krátke a biedne driemoty. Napriek tomu som bol po celý zvyšok dňa v dobre nálade, pretože najlepší životabudič nie je káva ani acidko ani pivo (hoci inokedy by som sa bol hádal) ale živá Kefova textáreň. Dať dokopy rýmovacie bunky, naštartovať predstavivosť, tvorivosť a originalitu aspoň do takej miery aby som poskladal text za ktorý by som sa nemusel pred ostatnými hanbiť, to chce celého človeka. Takže chcel - nechcel, musel som. Akurát sa mi celkom nepodarilo nepourážať známeho českého pesničkára. Soráč, Honzo, ale keď s tebou je taká sranda.

Dnes krátko po polnoci sa na webových stránkach československej hudobnej súťaže Balbínova poetická písnička objavil zoznam semifinalistov - nájdete ho aj pod týmto článkom. Postupujúcim hudobníkom gratulujeme!

Milí naši čitatelia, je to už deväť rokov čo vám viac či menej pravidelne poskytujeme spravodajstvo z prostredia slovenskej folkovej hudby a všetkého čo sa oň obtrie. Je to už poriadne dlhá doba a my sa z toho v redakcii veľmi tešíme a radi by sme sa o túto radosť podelili aj s vami. Ako to s Folk.sk začalo to opisovať nebudem - už sme o tom písali niekoľkokrát. Radi by sme sa ale pochválili tým, že v roku 2009 sa nám podarilo dostať sa do prvej desiatky slovenských hudobných webov a že je na spadnutie plodná spolupráca so sme.sk.

Internetové priekopníctvo sme.sk je nám veľmi blízke - nakoniec aj my sme v tej našej folkovej oblasti v podobnej pozícii. Oslovili sme ich teda s ponukou spolupráce a súhlasili. Je to vec výhodná pre obe strany a najmä pre žáner ako taký, pretože ak to výjde, bude sa nám dariť popularizovať ho ešte viac, čo je vlastne naše poslanie. Viac vám prezradíme keď to bude hotové - musíme to ešte poriadne technicky dojednať.